Vysoká nad Kysucou
... prezrite si zaujímavé osady v katastrálnom území Vysokej nad Kysucou ...

  Pod osadu sme sa dostali po asfaltovej ceste, tá vedie prevažne lesom. Potrebné je odbočiť z hlavnej cesty a prejsť cez železničné priecestie v smere Vrchrieka. Jedná sa o vzdialenosť približne 2 kilometre. Auto sme zaparkovali tesne pred osadou Žilinčiarovci, ktorá patrí pod časť obce Vysoká nad Kysucou s názvom Vrchrieka. Z „parkoviska“ sme pokračovali pešo po spevnenej ceste a neskôr lúkou až priamo do osady Dučkov. Po vlastných nohách takto prejdete ani nie 400 metrov. Osada patrí pod časť obce Jedľovník a v minulosti mala názov „Dutskov.“ Toto pomenovanie a takmer 20 objektov nachádzame zakreslených v mapových listoch II. vojenského mapovania z 19. storočia. Malý zhluk chalúp je znázornený i na starších mapách I. vojenského mapovania, 18. storočie, avšak bez názvu osady.
  Najbližšou osadou je osada Žilinčiarovci, ktorá je vzdialená necelých 430 metrov.

  Väčšie osídlenie je známe predovšetkým pod názvom Zlámaná a nachádza sa v rovnomennej časti obce, teda v časti Zlámaná. Osady a ich názvy sa vyvíjali niekoľko desaťročí až storočí, inak tomu zjavne nebolo ani pri Zlámanej. A preto nemožno opomenúť aktuálne „svietiaci“ názov „Matejníkovci“ na katastrálnych mapách. Niekto sa tu zjavne vrátil k odkazu z nedávnej minulosti.
  Osídlenie nachádzajúce sa v nadmorskej výške približne 760 m n.m. spomína kanonická vizitácia z roku 1798 pod názvom „Zlomena“.¹ Na mapách II. vojenského mapovania (19. storočie) sa osada uvádza pod názvom „Vaitkulazi“. Na mapových listoch môžeme rozoznať asi 12 objektov, situované sú podobne ako chalupy súčasnej osady. Ak sa vrátime o storočie späť, teda do 18. storočia, nájdeme na mapových listoch I. vojenského mapovania roztrúsené osídlenie s názvom lokality „Slamano b.“, vzdialenostná mapa Uhorska (1897 – 1903) hovorí o osade „Macienove“ a neďalekom vrchu „Zlomana vrch“. Špeciálna mapa z roku 1938 nazýva osadu „Macienové“ a nakoniec na Topografickej mape (1955) nájdeme osídlenie pod názvom „U Majetných“.
  Vcelku detailné záznamy o osade, respektíve obyvateľoch osady nájdeme i na webovom portáli slovakiana.sk, konkrétne v sekcii „Sčítacie hárky“ z roku 1930. Osada sa v čase sčítania nazývala „Matejny“ a pozostávala z deviatich chalúp so súpisnými číslami od 470 do 478. Chalupy obývali nasledovní ľudia.
Skibik Pavel, vlastník domu so súpisným číslom 470, narodený v roku 1863, v čase sčítania mal 67 rokov, povolaním bol roľník v domácnosti. V dome žil so ženou Skibik Zuza, narodená v roku 1872, podľa záznamu prekonala žena mŕtvicu a bola označená za „nesucu“ – neschopnú. Otehotnela jedenásťkrát, 7 detí prežilo, 4 deti zomreli. Manželia nevedeli čítať ani písať. V spoločnej domácnosti s nimi žili tri dcéry, tri vnúčatá a zať.
Skibik Jan, vlastník domu so súpisným číslom 471, dom bol v čase sčítania ľudu prázdny a majiteľ odcestovaný v Amerike.
Legeč Anna, vlastníčka domu so súpisným číslom 472, narodená v roku 1889, v čase sčítania mala 41 rokov, povolaním bola roľníčka. Ako vdova sa starala o dvoch synov Martina (nar.: 1912) a Ondreja (nar.: 1916). Rodina vedela čítať i písať.
Šobik Katerína, vlastníčka domu so súpisným číslom 473, narodená v roku 1901, v čase sčítania mala 29 rokov, povolaním bola roľníčka, vedela čítať i písať. V dome s ňou žili traja synovia Anton, Milan, Jozef a Jan. Katerína sa zrejme starala i o svoju matku Matejny Maria (nar:. 1874), ktorá bola od roku 1919 vdovou.
Matejik Katerína, vlastníčka domu so súpisným číslom 474, narodená v roku 1888, v čase sčítania mala 42 rokov, povolaním bola roľníčka, vedela iba čítať. Porodila celkom osem detí, z toho dve deti zomreli. Jej manželom bol Matejik Pavel (nar.: 1873), venoval sa tesárskym prácam a nevedel čítať ani písať. Dom č. 474 bol zrejme dvojdom a pod jeho strechou žilo celkovo 9 ľudí.
Matejny Jozef, vlastník domu so súpisným číslom 475, narodený v roku 1901, v čase sčítania mal 29 rokov, povolaním bol nádenník a roľník, uvádza sa, že pracoval „u kostola vo Vysokej n/ Kysucou.“ Vedel čítať i písať. Za ženu mal Paulinu (nar.: 1906), taktiež vedela písať i čítať. Sobáš mali v roku 1925. Paulina bola roľníčka a žena v domácnosti. V čase sčítania ľudu nemali ešte deti. Objekt bol zrejme dvojdomom, nakoľko v druhej časti sa uvádza meno Vavrica Katerina (sestra Pauliny) a ďalší dvaja príslušníci rodiny.   Zahumensky Maria, vlastníčka domu so súpisným číslom 476, narodená v roku 1869, v čase sčítania mala 61 rokov, povolaním bola roľníčka a žena v domácnosti, nevedela čítať ani písať, ovdovela v roku 1918. V dome žila s dcérou Ligač Ana (nar.: 1902) a tromi vnúčatami.
Ježik Peter, vlastník domu so súpisným číslom 477, narodený v roku 1888, v čase sčítania mal 42 rokov, bol nádenník a roľník – poľnohospodár. Vedel čítať i písať. V chalupe s ním žila manželka Maria (nar.: 1894), vedela čítať i písať, pracovala ako roľníčka a žena v domácnosti. S manželmi žili ich dvaja synovia Pavel a Jozef i dcéra Ana.
Ligač Lucia, vlastníčka domu so súpisným číslom 478, narodená v roku 1877, v čase sčítania mala 53 rokov, povolaním bola roľníčka, nevedela čítať ani písať. V roku 1930 ovdovela. Porodila dvanásť detí, z toho zomrelo sedem. V dome žila s dvomi dcérami a vnukom.
  Pri pohľade do súčasnosti nájdeme osadu ukrytú hlboko v lesoch, stráženú dvomi vrchmi Lukavice (826 m n.m.) a Zlámaná hora (851 m n.m). Prístup do osady nepatrí medzi náročnú turistiku, až do osady vedie spevnená lesná cesta, priechodná i autom. Táto trasa nie je turisticky značená a od turistického prístrešku s krížom „Sedlo Príslop“ je celková dĺžka trasy približne 1,3 kilometra. K spomínanému prístrešku vedie červená turistická trasa – Kysucká magistrála i Kysucká cyklomagistrála.
  Zaujímavosťou osady je rozhľadňa, ktorá bola turistom sprístupnená v mesiaci október 2023.² Nachádza sa v nadmorskej výške asi 815 metrov a napriek tomu, že nepatrí medzi najvyššie rozhľadne v regióne, ponúkne svojmu návštevníkovi skutočne krásne výhľady. O výstavbu rozhľadne v rokoch 2021 – 2023 sa zaslúžilo občianske združenie „Voľný čas“. Občianske združenie ju vybudovalo z vlastných prostriedkov i vďaka podpore sponzorov a dobrovoľníkov.²

Zdroj informácií: ¹ https://www.vysokanadkysucou.sk/sk/osady/3871-miestna-cast-sloncikovci ² https://www.mojekysuce.sk/turistika/rozhladna-nad-zlamanou-je-otvorena-obec-vysoka-ma-novu-turisticku-atrakciu.

  Osada Zadná Šatina sa nachádza v časti obce Vysoká nad Kysucou; Jedľovník, do ktorej sa pohodlne dopravíte i autom po trošku rozbitej asfaltovej ceste, potrebné je odbočiť vľavo z hlavnej cesty, ktorá vedie smer Makov, cesta prechádza železničným priecestím. Vzdialenosť z hlavnej cesty do Jedľovníka predstavuje cca 2,3 kilometra. Jedľovník je zaujímavá lokalita s krásnou kaplnkou. Fotografie i informácie o Kaplnke Panny Márie Lurdskej z roku 1888 nájdete v časti: /kysuce-história-a-archeológia-regiónu/vysoka-nad-kysucou. Jedľovník patril až do roku 1902 k obci Veľké Rovné, zdroj: https://www.vysokanadkysucou.sk/sk/osady/3849-miestna-cast-jedlovnik.     
  Zadná Šatina patrí do zoskupenia troch osád; Predná, Stredná a Zadná Šatina. Vzájomná vzdialenosť medzi osadami predstavuje cca 300 metrov. Najvyšší vrch, ktorý sa vypína nad "Šatinami" má názov Vrchtretina s nadmorskou výškou 925 metrov, dolinou preteká potok Jedľovník. Vrch Vrchtretina sa pôvodne volal "Szatina", tak uvádzajú mapy II. vojenského mapovania z 19. storočia. Podľa pomenovania vrchu zrejme neskôr dostali meno i jednotlivé osady.
  Do Zadnej Šatiny Vás neprivedie žiadna turistická trasa. Z časti Jedľovník sa najskôr po 400 metroch chôdze ocitnete v osade Predná Šatina, z ktorej budete pokračovať po lesnej cestičke do Strednej Šatiny, trasa má asi 300 metrov. Zo strednej osady pokračujte lesom smerom k vrchu Vrchtretina. Po chvíľke zbadáte prvé chalupy Zadnej Šatiny. Využiť sa dá i cesta vedúca údolím, cez ktoré preteká potok Jedľovník. Avšak pri využití tejto trasy nenavštívite Prednú ani Strednú Šatinu. Trasa vedie i od Hotela Pančava, po ktorej sa dostanete nad samotnú osadu Zadná Šatina. Zadná Šatina predstavuje pomerne roztrúsené osídlenie, akoby rozdelené na tri časti. Prvú časť tvoria asi dve chalupy, kaplnka a chatky využívané rekreačne. Druhá časť osady je podstatne väčšia a tretia opäť pozostáva z menšieho počtu objektov. Jednotlivé „časti“ osady vždy oddeľuje menší lesík. Uvedené „časti - delenie osady“ má zrejme svoje opodstatnenie. Súčasnú Zadnú Šatinu v minulosti tvorili menšie osady, možno samoty. Podľa webovej stránky obce Vysoká nad Kysucou a II. vojenského mapovania z 19. storočia to mohli byť osady/samoty uvedené pod názvami; Drabek, Bugalovja a Hossovja.
  V osade bola v roku 1964 vysvätená malá kaplnka s dvomi vežičkami. Jej staviteľom bol miestny obyvateľ pán Alojz Šurlak (ďakujem za doplnenie správneho mena vnučke staviteľa). Objekt v osade postavil i vďaka pomoci svojich najbližších, finančné prostriedky na výstavbu poskytla z Ameriky; Anna Drábiková, rod. Šurlaková, zdroj: https://www.vysokanadkysucou.sk/sk/osady/3849-miestna-cast-jedlovnik. Kaplnka je pravdepodobne zasvätená Panne Márii a v interiéri krásne zdobená.
  Údaje o trase vedúcej do osady čerpané z mapy.cz (turistická mapa).
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých osád, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé osady v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa kysuckých osád.  

Zdroj informácií: https://www.vysokanadkysucou.sk/sk/osady/3849-miestna-cast-jedlovnik.

  Priamo do osady i cez samotnú osadu vedie asfaltová cesta, potrebné je odbočiť z hlavnej cesty a prejsť cez železničné priecestie v smere Vrchrieka. Jedná sa o vzdialenosť približne 2 kilometre. Osada Žilinčiarovci patrí do časti obce Vysoká nad Kysucou s názvom Vrchrieka. Pod osadou tečie Dučkov potok.
  Názov osady sa takmer na žiadnych starých mapách nespomína. Až na topografickej mape z roku 1955 sa osada uvádza ako Žilinčiarovce. Avšak zhluk osídlenia môžeme pozorovať už na mapových listoch druhého vojenského mapovania z 19. storočia. Kríž, ktorý sa nachádza v osade tu postavil v roku 1876 Pavol Žilinčár.¹ V osade sa nachádza niekoľko objektov, prevažne budú využívané na rekreačné účely.
  Ak budete pokračovať asi 500 metrov po ceste vyššie, môžete navštíviť ďalšie osady Vysokej nad Kysucou, napríklad Adaše, U Ježíkov a Mondíky. Určite treba spomenúť drotársku minulosť tohto miesta a „Starú a Novú izbu“ rodiny Hunčíkovcov; viac informácií nájdete na tomto odkaze; https://kysuckoukrajinou.sk/kysuce-hist%C3%B3ria-a-archeol%C3%B3gia-regi%C3%B3nu/vysoka-nad-kysucou.
  Najbližšou osadou je osada Dučkov, ktorá je vzdialená necelých 430 metrov. Dučkov patrí pod časť obce Jedľovník.
  Údaje o trase vedúcej do osady čerpané z mapy.cz (turistická mapa).
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých osád, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé osady v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa kysuckých osád.

Zdroj informácií: ¹https://www.vysokanadkysucou.sk/sk/osady/3890-miestna-cast-vrchrieka.