Kostol sv. Matúša vo Vysokej nad Kysucou

  Obec Vysoká nad Kysucou vznikla začiatkom 17. storočia. V roku 1615 sa spomína pod názvom „Viszoka“ a v roku 1720 „Viszoka – Makov.“ Zaujímavosťou je, že obec sa spomína i pod názvom „Lúpežov“ – „Lúpežová.“ Tento názov si vyslúžila vďaka zbojníkom, ktorí vyčíňali v okolí.
  V rokoch 1767 – 1768 bol vo Vysokej nad Kysucou postavený Kostol sv. Matúša (kostol bol stavaný v troch etapách). Objekt predstavuje jednoloďovú – barokovú stavbu. Kostol pravdepodobne nemal svojho predchodcu – postaveného z dreva. Kostol opisuje i prvé vojenské mapovanie (severozápad SR v roku 1769). Areál kostola bol obohnaný polovičným – kamenným múrom (postavený v roku 1805, dnes z neho zostala iba predná časť). Pri kostole sa nachádzal i cintorín. Kostol bol viackrát opravovaný, v roku 1833 sa čiastočne prestavovala veža.
  V kostole sa nachádza neskorobarokový oltár, ktorý pochádza z roku 1770 (v roku 1872 bol rekonštruovaný). Zvon Najsvätejšej trojice bol odliaty v roku 1766 v Bratislave a patrí medzi najvzácnejšie na Kysuciach.
  Neďaleko kostola sa nachádzala fara – postavená v roku 1772. K fare patrili i hospodárske budovy.
  V areáli kostola nájdeme viacero starších náhrobkov. 
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Zdroj informácií: Kopták, T. Kostol sv. Matúša vo Vysokej nad Kysucou. In Archivonomiae Kisucensis prima domina, Terra Kisucensis VII. 2019, str. 71-77.  TURÓCI, M.: Z Makova do Budatína. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2020. ISBN 978-80-89751-29-7. Mgr. Drahomír Velička, PhD. Dejiny farnosti do roku 1918. Dejiny osídlenia Kysúc. Drahomír Velička. Združenie Terra Kisucensis, 2017. Kysuce na tajných mapách Prvého vojenksého mapovania (1763 – 1787). Mgr. Martin Turóci. Kysucké múzeum a Magma Čadca, 2010.
Prístup na lokalitu: nenáročný. Autom je možný prístup až ku kostolu.
GPS lokality: 49.3782971, 18.5462093.

Stará a Nová izba, Vysoká nad Kysucou

  Časť obce Vysoká nad Kysucou s názvom Vrchrieka má svojim návštevníkom čo ponúknuť. Nájdu tu krásnu prírodu i mnohé osady s tradičnými chalupami. Zároveň sa však jedná o lokalitu so zaujímavou históriou.
  Vrchrieka sa spomína už v roku 1616 v jednej z listín palatína Juraja Turzu, Velička (2017). Ďalšie svedectvo o osídlení Vrchrieky nám dokladajú mapy I. vojenského mapovania z 18. storočia, kedy sa tu nachádzalo roztrúsené osídlenie. O storočie neskôr prebiehalo ďalšie, v poradí druhé vojenské mapovanie a v miestach dnešnej Vrchrieky nás zaujme veľký sídelný celok s názvom „Ljeskova.“ S názvom Vrchrieka sa stretávame i na mapových listoch III. vojenského mapovania (koniec 19. storočia), presný názov oblasti znie: „Vrch rjeka.“ Na uvedených mapách sa spomína i hostinec pod skratkou: „w.h.“ a s názvom „Kameny Križ.“ Názov hostinca zrejme odvodili od kamenného kríža z roku 1760, ktorý stojí už v katastri obce Veľké Rovné. Samotná časť obce Vrchrieka v minulosti spadala pod Veľké Rovné. Bolo tomu tak až do roku 1902, kedy bola Vrchrieka začlenená pod obec Vysoká nad Kysucou, zdroj: www.vysokanadkysucou.sk. V súčasnosti na Vrchrieke môžeme navštíviť viaceré osady, napríklad i osadu Adaše a Mondíky.
  Z historického hľadiska je Vrchrieka zaujímavou i vďaka drotárskej rodine Hunčíkovcov. Prvým významným členom tejto rodiny bol Štefan Hunčík (starší), ktorý spoločne s Jozefom Krutošíkom (pochádzal z neďalekej časti obce Jedľovník, kde nechal postaviť kaplnku) založili v roku 1868 v Moskve továreň, ktorá produkovala drôtené a plechové výrobky. Dvojici Hunčík – Krutošík sa v podnikaní začalo dariť. Svoje rodiny, ktoré zanechali v rodnom kraji navštevovali dvakrát ročne, avšak nikdy nie spoločne.
  V roku 1872 postavil Štefan Hunčík (starší) dom, ktorý rodina nazývala „Stará izba.“ Dom stojí dodnes v časti Vrchrieka v osade Adaše, tvorí ho obytná a hospodárska časť. Obe časti vytvárajú uzatvorený priestor, dvor. Podobné typy príbytkov sú na Kysuciach vzácnosťou. Azda totožný objekt stojí napríklad v časti Jedľovník (Vysoká nad Kysucou) v osade Stredná Šatina; /osadami-kysúc/vysoka-nad-kysucou. V štíte „Starej izby“ sa nachádza malý výklenok so sochou ukrižovaného Ježiša Krista. Neďaleko domu stojí zvonica, ktorú v osade dali postaviť Hunčíkovci.
  Štefan Hunčík (starší) zomrel v roku 1903, pochovaný je na cintoríne vo Vysokej nad Kysucou, kde má nádherný náhrobok. Drotárske remeslo otca prevzali jeho synovia Štefan a Jozef, ktorí sa narodili v rodičovskom dome v „Starej izbe.“ V remesle svojho otca pokračoval i syn Jozefa Krutošíka, Imrich.
  Novej generácii drotárov sa v Rusku darilo až do vypuknutia revolúcie v roku 1917. Bratia Hunčíkovci sa domnievali, že nepokoje ustanú a obaja zotrvali v Moskve. Štefan Hunčík (mladší) finančné prostriedky rodiny premenil na zlato, a to zakopal na záhrade. Nakoľko situácia v Moskve nemala konca, poslal Štefan svoju manželku i deti späť na Vrchrieku. Deti sa dostali domov, avšak manželka cestu neprežila, pochovaná je v Rumunsku.
  Jozef Hunčík sa zúčastnil zahraničného odboja, avšak v roku 1919 obaja bratia opúšťajú Rusko. Štefanovi Hunčíkovi sa do rodnej krajiny podarilo vrátiť vďaka pomoci Červeného kríža. Istý čas sa venoval chovu hydiny na juhu krajiny a v začiatkoch II. svetovej vojny sa vrátil do otcovského domu; „Starej izby“ na Vrchrieku. V dome si otvoril pohostinstvo a svojim zákazníkom zaobstaral dokonca i biliardový stôl.
  Jozef Hunčík odišiel z Ruska s celou rodinou bez majetku. Jeho syn Alojz bol nedobrovoľným odvedencom Červenej armády, a v tom istom roku, keď jeho otec opúšťal Rusko, dezertoval. Vrátil sa späť na Vrchrieku do nového domu, ktorého výstavbu jeho otec dokončil roku 1904. Tento nový dom rodina volala „Nová izba.“ Architektonicky zaujímavý objekt sa dodnes nachádza v osade Mondíky v časti Vrchrieka.
  Zlato, ktoré Štefan Hunčík (mladší) zakopal v Moskve sa údajne nikdy nenašlo. Drotár dokonca nakreslil na papier i polohu, kde „poklad“ ukryl. Túto informáciu odovzdal doktorovi Alexandrovi Klikovi, ktorý chorého Štefana Hunčíka často navštevoval. Doktor Klika „lokalitu s pokladom“ nikdy nenavštívil.
  Štefan Hunčík (mladší) v roku 1963 zomiera, pochovaný je pri svojom otcovi na cintoríne vo Vysokej nad Kysucou. Vďaka svojim podnikateľským úspechom si vyslúžil pomenovanie „drotársky kráľ.“
  „Stará i Nová izba“ sú od seba vzdialené necelých 130 metrov a obe nehnuteľnosti sú v súkromných rukách. Sú nemými svedkami zaujímavej a zároveň smutnej histórie rodiny Hunčíkovcov.
  Vo fotoalbume zaujme čiernobiela fotografia, na ktorej je zachytená Vrchrieka, pohľad z Lubov 1933 (K. Masnica), zdroj: Monografia Vysoká nad Kysucou. Dominantou fotografie je nesporne objekt "Novej izby."
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Zdroj informácií: ADAMUSOVÁ, J. – HALLONOVÁ, K. – KENDROVÁ, K. – KONTRIK, A. – VÁLEKOVÁ, M.: Drotárstvo. Martin: Matica slovenská, 2010. ISBN 978-80-7090-998-0. Monografia Vysoká nad Kysucou.
KONTRIK, A.: Neroľnícke zamestnania v kysuckej časti Javorníkov. In: Javorníky, Veľká kniha o nemalom pohorí. Matica slovenská. Martin 2016. ISBN 978-80-8128-129-7. VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3. www.geni.com  www.vysokanadkysucou.sk.  

Prístup na lokalitu: nenáročný. Prístup možný autom, pri kríži z roku 1760 sa nachádza väčšie parkovisko.
GPS lokality "Stará izba:" 49.360746, 18.546681.
GPS lokality "Nová izba:" 49.361319, 18.545083.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2021 - 2022.

Poloha "Starej izby"

Poloha "Novej izby"

Miesto posledného odpočinku drotárskych majstrov a podnikateľov, Vysoká nad Kysucou

  Krásny náhrobok s trúchliacim anjelom patrí Štefanovi Hunčíkovi (nar.: 1841 Šatina, Veľké Rovné, zom.: 1903 vo Vysokej nad Kysucou) ktorý spoločne s Jozefom Krutošíkom založil v roku 1868 v Moskve drotársku továreň. Továreň zamestnávala cca 400 ľudí, drotárov z Vysokej nad Kysucou i celého územia Kysúc.
  Podnik Štefana Hunčíka st. neskôr prevzali jeho synovia Štefan (nar.: 1873 Vrchrieka, Veľké Rovné, zom.: 1963 Vysoká nad Kysucou) a Jozef (nar.: 1875 Vrchrieka, Veľké Rovné, zom.: 1920. Práve synovia Štefan Hunčík ml. a Jozef Hunčík nechali otcovi postaviť náhrobok na cintoríne vo Vysokej nad Kysucou. V spodnej časti náhrobku čítame: „Odpočívaj drahý náš otec ve svatém pokoji! Na znak sinovskej lásky a úcti postavily vďačni sinovja Štefan a Jozef Hunčik.“
  Pod nápisom synov nachádzame dodatočne osadený náhrobok s menom; Štefan Hunčík a roky 1873 – 1963. Štefan Hunčík ml. je teda zrejme pochovaný pri svojom otcovi.
  Oblasť Šatiny, Jedľovníka a Vrchrieky v minulosti spadala pod Veľké Rovné. Až v roku 1902 boli tieto časti Veľkého Rovného pridelené pod Vysokú nad Kysucou, zdroj: www.vysokanadkysucou.sk.
  Členovia rodiny Hunčík patria medzi zabudnuté osobnosti Kysúc. V časti obce Vysoká nad Kysucou; Vrchrieka stoja dodnes dva domy, ktoré v minulosti patrili tejto významnej rodine. Sú to tzv.: „Stará a Nová izba.“ 
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Zdroj informácií: ADAMUSOVÁ, J. – HALLONOVÁ, K. – KENDROVÁ, K. – KONTRIK, A. – VÁLEKOVÁ, M.: Drotárstvo. Martin: Matica slovenská, 2010. ISBN 978-80-7090-998-0. www.geni.com
Prístup na lokalitu: nenáročný. Cintorín sa nachádza pri Kostole sv. Matúša. Hrob sa nachádza v spodnej časti cintorína, bližšie k hlavnej ceste.
GPS lokality: 49.379417, 18.546778.

Kaplnka Panny Márie Lurdskej, Vysoká nad Kysucou

  Kaplnka bola postavená v roku 1888 vo Vysokej nad Kysucou v časti Jedľovník. Postaviť ju dal Jozef Krutošík, bohatý obyvateľ obce, ktorý do veže zaobstaral i 100 kg zvon. Jozef Krutošík spoločne so Štefanom Hunčíkom (starším) založili v roku 1868 v Moskve továreň, ktorá produkovala drôtené a plechové výrobky.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Zdroj informácií: Monografia Vysoká nad Kysucou. DEJINY FARNOSTI DO ROKU 1918. Mgr. Drahomír Velička, PhD. Dostupné: https://www.mojekysuce.sk/.../DEJINY_FARNOSTI_DO_ROKU..
Prístup na lokalitu: nenáročný. Prístup možný autom až ku kaplnke.
GPS lokality: 49.3579819, 18.5178262.

Židovský cintorín, Vysoká nad Kysucou

  Cintorín sa nachádza približne 200 metrov nad rodinnými domami, smer Nižný Kelčov. Dostanete sa k nemu poľnou cestou, náhrobky sa nachádzajú v malom lesíku.
  V roku 1790 sa vo Vysokej nad Kysucou spomína komunita 13 Židov. Tento počet sa postupne zvyšoval a v polovici 19. storočia ich v obci žilo cca 50.
  V minulosti sa v obci nachádzala i židovská synagóga, ktorá v súčasnosti už neexistuje. Na jej mieste stojí rodinný dom.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Zdroj informácií: www.regionkysuce.sk.

Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.377136, 18.501703.

Pamätník padlým vo Vysokej nad Kysucou

  Pamätník padlým rodákom v I. svetovej vojne sa nachádza neďaleko Kostola sv. Matúša. Odhalený bol 28. októbra 1930. O pamätníku sa dočítate i tu: https://www.mojekysuce.sk/.../pripominaju-obete-a-padlych...
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Prístup na lokalitu: nenáročný. Prístup možný autom až ku kaplnke.
GPS lokality: 49.379203, 18.545743.

Pamätník obetiam na Semeteši,Vysoká nad Kysucou

  Pamätník pripomína najhoršiu popravu II. svetovej vojny na Kysuciach, dňa 20. apríla 1945 bolo zabitých 21 občanov Vysokej nad Kysucou z osady Semeteš. Miesto ich posledného odpočinku sa nachádza v spoločnom hrobe na cintoríne vo Vysokej nad Kysucou (viď príspevok nižšie).
  Prečo zahynulo 21 ľudí?
  Dňa 20. apríla 1945 prechádzali Semetešom nemecké jednotky. Jeden z vojakov narazil na mínu, ktorú na trase pripravili partizáni. Explózia usmrtila dvoch nemeckých vojakov a koňa. Vojaci, ktorí prežili sa pomstili na miestnom obyvateľstve osady Semeteš. Chalupy zapálili, mužov z osady na ceste (na mieste pamätníka) zastrelili. Muži boli vo veku od 16 do 45 rokov. 
Z odvedených mužov prežil iba Štefan Cipár, otec akademického maliara Miroslava Cipára.
„Všetkých postrieľali z dvoch guľometov. Jeden strieľal po nohách a druhý po hlavách. Jediný, ktorý nedostal nijakú strelu bol môj otec, hoci nestál na kraji. Aj napriek tomu sa pustil na zem. Predstieral, že tiež padol. Každého však zblízka dostrelili ranou istoty. Táto strela mu prenikla do tyla a vyšla pri nose. V istom momente bol pokoj a vtedy môj otec zdvihol hlavu, rozhliadol sa, čo sa deje. A odplazil sa do potoka,“ uviedol Miroslav Cipár, zdroj: https://www.teraz.sk/.../vysoka-nad.../131912-clanok.html.
  Dňa 15. júla 1945 sa rozhodlo o výstavbe pamätníka obetiam osady. Odhalenie pamätníka s menoslovom obetí sa konalo v deň výročia SNP 28. augusta 1945.
  Pamätník je národná kultúrna pamiatka, v zozname sa uvádza pod názvom "pomník."
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Zdroj informácií: JANÍK, M. – JESENSKÝ, M. – MATULA, P. – PAŠTRNÁK, L. – TURÓCI, M.: Kysuce 1938 – 1945. Kysucké múzeum v Čadci, 2019. ISBN 978-80-89751-24-2.
Prístup na lokalitu: nenáročný. Pamätní sa nachádza na hlavnej ceste. 
GPS lokality: 49.360691, 18.574834. 

Spoločný hrob popravených občanov Semetešskej tragédie, Vysoká nad Kysucou

  V spoločnom hrobe s náhrobkom našlo svoj posledný odpočinok 21 obetí najhoršej popravy II. svetovej vojny na Kysuciach. K Semetešskej tragédii došlo dňa 20. apríla 1945 vo Vysokej nad Kysucou v časti (osade) Semeteš. Na mieste popravy bol dňa 28. augusta 1945 odhalený pamätník s menoslovom obetí (viď príspevok vyššie).
  Spoločný hrob, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou sa nachádza na cintoríne v obci Vysoká nad Kysucou. 
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.    
Zdroj informácií: JANÍK, M. – JESENSKÝ, M. – MATULA, P. – PAŠTRNÁK, L. – TURÓCI, M.: Kysuce 1938 – 1945. Kysucké múzeum v Čadci, 2019. ISBN 978-80-89751-24-2. Zoznam-PO-ZA, dostupné na: http://www.pamiatky.sk/sk/page/register-nkp-tabulkove-zoznamy  
Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.378666, 18.547272.