Časť obce
Vysoká nad Kysucou s názvom Vrchrieka má svojim návštevníkom čo ponúknuť. Nájdu
tu krásnu prírodu i mnohé osady s tradičnými chalupami. Zároveň sa
však jedná o lokalitu so zaujímavou históriou.
Vrchrieka sa spomína už
v roku 1616 v jednej z listín palatína Juraja Turzu, Velička
(2017). Ďalšie svedectvo o osídlení Vrchrieky nám dokladajú mapy I.
vojenského mapovania z 18. storočia, kedy sa tu nachádzalo roztrúsené
osídlenie. O storočie neskôr prebiehalo ďalšie, v poradí druhé vojenské
mapovanie a v miestach dnešnej Vrchrieky nás zaujme veľký sídelný
celok s názvom „Ljeskova.“ S názvom Vrchrieka sa stretávame i na mapových
listoch III. vojenského mapovania (koniec 19. storočia), presný názov oblasti znie:
„Vrch rjeka.“ Na uvedených mapách sa spomína i hostinec pod skratkou: „w.h.“
a s názvom „Kameny Križ.“ Názov hostinca zrejme odvodili od kamenného
kríža z roku 1760, ktorý stojí už v katastri obce Veľké Rovné. Samotná
časť obce Vrchrieka v minulosti spadala pod Veľké Rovné. Bolo tomu tak až do
roku 1902, kedy bola Vrchrieka začlenená pod obec Vysoká nad Kysucou, zdroj: www.vysokanadkysucou.sk. V súčasnosti
na Vrchrieke môžeme navštíviť viaceré osady, napríklad i osadu Adaše a Mondíky.
Z historického
hľadiska je Vrchrieka zaujímavou i vďaka drotárskej rodine Hunčíkovcov. Prvým významným členom tejto rodiny bol Štefan
Hunčík (starší), ktorý spoločne s Jozefom Krutošíkom (pochádzal
z neďalekej časti obce Jedľovník, kde nechal postaviť kaplnku)
založili v roku 1868 v Moskve továreň, ktorá produkovala drôtené a plechové
výrobky. Dvojici
Hunčík – Krutošík sa v podnikaní začalo dariť. Svoje rodiny, ktoré
zanechali v rodnom kraji
navštevovali dvakrát ročne, avšak nikdy nie spoločne.
V roku 1872
postavil Štefan Hunčík (starší) dom, ktorý rodina nazývala „Stará izba.“ Dom
stojí dodnes v časti Vrchrieka v osade Adaše, tvorí ho obytná a hospodárska
časť. Obe časti vytvárajú uzatvorený priestor, dvor. Podobné typy príbytkov sú
na Kysuciach vzácnosťou. Azda totožný objekt stojí napríklad v časti
Jedľovník (Vysoká nad Kysucou) v osade Stredná Šatina; /osadami-kysúc/vysoka-nad-kysucou. V štíte
„Starej izby“ sa nachádza malý výklenok so sochou ukrižovaného Ježiša Krista.
Neďaleko domu stojí zvonica, ktorú v osade dali postaviť Hunčíkovci.
Štefan Hunčík
(starší) zomrel v roku 1903, pochovaný je na cintoríne vo Vysokej nad
Kysucou, kde má nádherný náhrobok. Drotárske remeslo otca prevzali jeho
synovia Štefan a Jozef, ktorí sa narodili v rodičovskom dome v „Starej
izbe.“ V remesle svojho otca pokračoval i syn Jozefa Krutošíka,
Imrich.
Novej generácii drotárov sa v Rusku darilo až do vypuknutia
revolúcie v roku 1917. Bratia Hunčíkovci
sa domnievali, že nepokoje ustanú a obaja zotrvali v Moskve. Štefan
Hunčík (mladší) finančné prostriedky rodiny premenil na zlato, a to zakopal na
záhrade. Nakoľko situácia v Moskve nemala konca, poslal Štefan svoju
manželku i deti späť na Vrchrieku. Deti sa dostali domov, avšak manželka
cestu neprežila, pochovaná je v Rumunsku.
Jozef Hunčík
sa zúčastnil zahraničného odboja, avšak v roku 1919 obaja bratia opúšťajú
Rusko. Štefanovi Hunčíkovi sa do rodnej krajiny podarilo vrátiť vďaka pomoci Červeného
kríža. Istý čas sa venoval chovu hydiny na juhu krajiny a v začiatkoch II.
svetovej vojny sa vrátil do otcovského domu; „Starej izby“ na Vrchrieku. V dome
si otvoril pohostinstvo a svojim zákazníkom zaobstaral dokonca i biliardový
stôl.
Jozef Hunčík
odišiel z Ruska s celou rodinou bez majetku. Jeho syn Alojz bol
nedobrovoľným odvedencom Červenej armády, a v tom istom roku, keď
jeho otec opúšťal Rusko, dezertoval. Vrátil sa späť na Vrchrieku do nového domu,
ktorého výstavbu jeho otec dokončil roku 1904. Tento nový dom rodina
volala „Nová izba.“ Architektonicky zaujímavý objekt sa dodnes nachádza
v osade Mondíky v časti Vrchrieka.
Zlato, ktoré
Štefan Hunčík (mladší) zakopal v Moskve sa údajne nikdy nenašlo. Drotár dokonca
nakreslil na papier i polohu, kde „poklad“ ukryl. Túto informáciu
odovzdal doktorovi Alexandrovi Klikovi, ktorý chorého Štefana Hunčíka často
navštevoval. Doktor Klika „lokalitu s pokladom“ nikdy nenavštívil.
Štefan
Hunčík (mladší) v roku 1963 zomiera, pochovaný je pri svojom otcovi na cintoríne vo
Vysokej nad Kysucou. Vďaka svojim
podnikateľským úspechom si vyslúžil pomenovanie „drotársky kráľ.“
„Stará i Nová izba“ sú od seba vzdialené
necelých 130 metrov a obe nehnuteľnosti sú v súkromných rukách. Sú
nemými svedkami zaujímavej a zároveň smutnej histórie rodiny Hunčíkovcov.
Vo fotoalbume zaujme čiernobiela fotografia, na ktorej je zachytená Vrchrieka, pohľad z Lubov 1933 (K. Masnica), zdroj: Monografia Vysoká nad Kysucou. Dominantou fotografie je nesporne objekt "Novej izby."
Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.
Zdroj informácií: ADAMUSOVÁ, J. – HALLONOVÁ, K. – KENDROVÁ, K. – KONTRIK, A. – VÁLEKOVÁ, M.: Drotárstvo. Martin: Matica slovenská, 2010. ISBN 978-80-7090-998-0. Monografia Vysoká nad Kysucou.
KONTRIK, A.: Neroľnícke zamestnania v kysuckej časti
Javorníkov. In: Javorníky, Veľká kniha o nemalom pohorí. Matica slovenská.
Martin 2016. ISBN 978-80-8128-129-7. VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra
Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3. www.geni.com
www.vysokanadkysucou.sk.
Prístup na lokalitu: nenáročný. Prístup možný autom, pri kríži z roku 1760 sa nachádza väčšie parkovisko.
GPS lokality "Stará izba:" 49.360746, 18.546681.
GPS lokality "Nová izba:" 49.361319, 18.545083.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2021 - 2022.
Poloha "Starej izby"
Poloha "Novej izby"
Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.377136, 18.501703.