Kaplnka Panny Márie Ružencovej, Nová Bystrica

  V roku 1973 bol schválený návrh na vybudovanie skanzenu na Kysuciach. O rok neskôr bol v Múzeu kysuckej dediny položený základný kameň, stalo sa tak presne dňa 11. októbra 1974. Skanzen, ktorý sa nachádza v obci Nová Bystrica, časť Vychylovka bol sprístupnený verejnosti v roku 1981. Často sa používa i slovné spojenie „Skanzen vo Vychylovke.“
  So zámerom ochrániť čo najviac z tradičnej ľudovej architektúry prebiehal v rokov 1973 až 1975 kom­plexný výskum bývania na Kysuciach. Dôsledne sa analyzovalo viac než 900 stavieb v okrese Čadca.
  Jeden z objektov výskumu a možného presunu do skanzenu bola i barokovo – klasicistická Kaplnka Panny Márie Ružencovej, ktorá pôvodne stála v obci Zborov nad Bystricou. Kaplnka pochádza pravdepodobne z prvej štvrtiny 19. storočia, kronika Zborova nad Bystricou datuje vznik objektu v rozmedzí rokov od 1851 do 1854. Predchodcom kaplnky mohla byť staršia stavba, vybudovaná z dreva. Zborov nad Bystricou bol filiálkou (pobočkou) farnosti Krásno nad Kysucou.
  Jednoloďová kaplnka s vežou predstavuje menší sakrálny objekt, avšak na pomery kysuckých kaplniek disponuje veľkorysým vnútorným priestorom. Dôvod môže byť ten, že kaplnka zastávala funkciu kostola priamo v centre obce. Webová stránka www.slovakiana.sk uvádza nasledovné rozmery objektu; dĺžka 12 metrov, šírka 6,7 metra. Priestor kaplnky i oltár osvetľujú štyri okná lode, na strope si môžeme všimnúť maľbu od neznámeho autora.
  V predstavanej veži sú umiestnené dva zvony, väčší z roku 1834 a menší z roku 1918. Nad vstupom, ktorý vedie cez spomínanú vežu sa nachádza nika (výklenok v stene) obsahujúca menšiu sošku.
  V zámere obnovy z roku 1985 je kaplnka opísaná ako: „Barokovo – klasicistická stavba, so štvorcovým segmentovo uzavretým pôdorysom. Stavaná bola v rokoch 1851 – 1854 domácimi stavebníkmi. Veža predstavaná, štvorcového pô­dorysu s polkruhovým vchodom. Nad vchodom zasklená nika. V muro­vanej časti veže tri zvukové okná. Strecha šindľová, nad kaplnkou sedlová. Nad vežou ostrešie a drevený tambur s polkruhovými zvuko­vými oknami. Na tambure je strecha stanová, ktorá je ukončená cibuľou a krížom.“ Zdroj: Múzeá v prírode. Koncepcie, realita a vízie. Kysucké múzeum v Čadci, 2019.
  Spoločne s kaplnkou bol prenesený i cintorín, respektíve liatinové kríže z cintorína, ktoré sú súčasťou skanzenu, najstaršie pochádzajú z roku 1823. V tesnej blízkosti kaplnky sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého na podstavci. Jedná sa o vernú kópiu originálu kamenárskeho majstra Jozefa Kurica. Socha sa v minulosti nachádzala v zatopenej obci Riečnica, originál má v úschove Kysucké múzeu v Čadci.
  Kaplnka Panny Márie Ružencovej bola jednou z mnohých „kandidátov v kategórii sakrálne objekty“ na premiestnenie do Múzea kysuckej dediny. Uvažovalo sa napríklad nad zvonicou z Klubiny, či Klokočova.
  Počas rokov 1975 až 1981 bolo premiestnených viacero objektov do Múzea kysuckej dediny, medzi nimi i mlyn a píla z Klubiny a Kaplnka Panny Márie Ružencovej, ktorá však v roku 1979 ešte stála na svojom pôvodnom mieste v Zborove nad Bystricou. Tento fakt potvrdzuje fotografia Archívu Kysuckého múzea. Kaplnka bola pred prevozom nafotená a zmeraná, značenie jednotlivých častí nebolo možné vzhľadom na stavebný materiál, z ktorého bola postavená, spomína pán Jaroslav Jančula, človek zodpovedný za výstavbu Múzea kysuckej dediny, zdroj: Liščák – Janík (2021).
  Nástupcom kaplnky, ktorá najmä z kapacitných dôvodov veriacim nepostačovala je v súčasnosti v obci Zborov nad Bystricou Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, vysvätený 8. decembra 1973. Pri modernom kostole sa nachádza i farský úrad. Pred jeho budovou je umiestnená menšia replika Kaplnky Panny Márie Ružencovej, ako pripomienka na sakrálny objekt, ktorý bol presunutý do Novej Bystrice – Vychylovky, (GPS repliky: 49.379228, 18.885772). Avšak nejedná sa o lokalitu, kde premiestnená kaplnka stála. Pôvodné miesto hľadajme pravdepodobne pri potravinách Koruna, budova „Centro“ (GPS 49.380642, 18.8848), túto lokalitu možno určiť vďaka starším fotografiám obce Zborov nad Bystricou. Objekt kaplnky, stojacej v Zborove nad Bystricou zachytáva i III. vojenské mapovanie. Kaplnka bola prenesená takmer 16 kilometrov vzdušnou čiarou zo svojho pôvodného miesta do skanzenu, kde bola mnohokrát zaujímavou kulisou pri nakrúcaní filmov v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Zdroj informácií: LIŠČÁK, M. – JANÍK, M.: Prenesené Kysuce. Čadca: Kysucké múzeum, 2021. ISBN 978-80-89751-30-3. Múzeá v prírode. Koncepcie, realita a vízie. Zborník príspevkov z prvého ročníka konferencie Únie múzeí v prírode konanej 15. a 16. mája 2019 v Skanzene Vychylovka. Kysucké múzeum v Čadci, 2019. ISBN 978-80-89751-25-9. https://www.kysuckemuzeum.sk/sk/objekty-na-mape/2242-kaplnka-panny-marie-ruzencovej  

Prístup na lokalitu: nenáročný. O Múzeu kysuckej dediny sa dozviete viac tu: /muzea-na-kysuciach.
GPS kaplnka v Múzeu kysuckej dediny: 49.383737, 19.099013, mapa nižšie.
GPS replika kaplnky Zborov nad Bystricou: 49.379228, 18.885772.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.

Kaplnka U Andrisov - Kaplnka sv. Lazára z Betánie, Nová Bystrica

  V nedávnej minulosti stála kúsok od súčasného novobystrického kostola malá kaplnka. Známa bola pod názvom „Kaplnka U Andrisov.“ Dejiny objektu sa podľa krajinného architekta Mareka Sobolu začali písať v roku 1820. V tomto období bola postavená pre sochu Panny Márie, ku ktorej sa konali procesie na sviatok Panny Márie Karmelskej. Prvotná podoba objektu nie je známa, zrejme sa nejednalo o uzatvorený priestor, ale o prístrešok. Podľa historika PhDr. Mariána Liščáka, PhD. môžeme datovať jadro kaplnky do roku 1818, ba i skôr.
  Výrazná prestavba kaplnky (prístrešku pre sochu), na ktorej sa podieľala rodina Peťkovcov a Ján Pavlík bola zahájená v mesiaci máj 1828. Pracovná činnosť na objekte neutíchala ani nasledujúci rok. V roku 1829 osadili do kaplnky okná a jej interiér bolo možné vykurovať kachľami. Historik Marián Liščák uvádza, že o túto dostavbu sa pričinili i Ondrej Ďurov, Matej Lučiak, Michálek, obecný kováč a partia najatých murárov. V roku 1831 sa pristúpilo k oprave objektu. Zároveň boli zrejme v tomto čase pri kaplnke vysadené dve lipy malolisté. Počas uvedených stavebných fáz kaplnka dostala svoj finálny vzhľad, ktorý sme mohli vidieť, keď ešte stála U Andrisov (s prihliadnutím na "modernejšie prestavby" - omietnutie brizolitom, plechová strecha a podobne). 
  Ľudová stavba - Kaplnka U Andrisov postupom času strácala na svojom význame. Naviac v roku 1857 postavili v obci už spomínaný murovaný kostol, ktorý stojí dodnes, Velička (2017). Ďalšiu komplikáciu predstavovali pozemky pod kaplnkou a v jej okolí. Tie postupne prešli do súkromného vlastníctva, čo obmedzovalo prístup k objektu. Statiku múrov narúšali i sústavne rastúce lipy, respektíve ich koreňový systém. Kaplnka U Andrisov chátrala a bola odsúdená na asanáciu. Na jej žalostný stav upozorňoval i historik Marián Liščák.
  Pomocnú ruku pri záchrane podal rád sv. Lazára i krajinný architekt Mgr. Ing. Marek SOBOLA, PhD., ktorý vypravoval projekt na obnovu a záchranu kaplnky. Bolo rozhodnuté, že kaplnka sa na pôvodnom mieste rozoberie a postaví sa jej replika. Pred rozobraním objektu vytvorili digitálny 3D model. Kaplnku postavili z pieskovcových kameňov a tieto boli zrejme vyťažené z rieky Bystrica. Okenné a dverné otvory boli vymurované z tehál, na ktorých bolo možné identifikovať značku v tvare písmena „H.“ Predpokladá sa, že tieto tehly pochádzali z tehelne zo susednej obce Stará Bystrica.
  V roku 2014 sa začali v obci Nová Bystrica záchranné práce. Objekt U Andrisov rozobrali a z pôvodného materiálu vystavali repliku, ktorú v súčasnosti môžeme obdivovať na Mariánskom námestí. Objekt bol presunutý oproti pôvodnému miestu o cca 400 metrov. Námestie je situované oproti Kostolu sv. Jána Krstiteľa v Novej Bystrici. Replika bola omietnutá vápennou omietkou. Šindľovú strechu dotvára malá vežička s „cibuľou“ a krížom. Práve do vežičky bola po vysvätení objektu vložená časová schránka, ktorá obsahuje zakladajúcu listinu a bronzovú pamätnú medailu. Tú vydala obec Nová Bystrica. I pôvodný objekt mal vežičku, tá pravdepodobne nikdy neobsahovala zvon. Vežička tak mohla plniť funkciu komína (pre kachle, ktoré do kaplnky inštalovali v roku 1829), prípadne slúžila ako vetranie priestoru kaplnky (tomuto účelu slúži dnes).
  Dňa 30. augusta 2015 bola replika kaplnky nanovo zasvätená sv. Lazárovi z Betánie; podľa rádu, ktorý sa podieľal na obnove, respektíve vytvorení repliky. Na obnovu kaplnky prispela obec Nová Bystrica, obyvatelia obce, mimobystrickí darcovia a iní (viď pamätnú tabuľu na objekte). V kaplnke sa nachádza socha sv. Lazára z Betánie a socha Panny Márie. 
  Kaplnka U Andrisov predstavovala v čase svojej existencie najstarší murovaný sakrálny objekt v obci, nakoľko prvý kostol v Novej Bystrici bol drevený, postavený v roku 1789, uvádza Velička (2017).
  Fotografie pôvodnej Kaplnky U Andrisov si môžete pozrieť na nasledovných odkazoch, žiaľ v tomto čase už bol objekt odsúdený na zánik (https://www.novabystrica.sk/aktualne-dianie/881-zachrana-kaplnky-u-andrisov, https://zilina-gallery.sk/picture.php?/72593/search/5094, https://www.mojekysuce.sk/clanky-a-komentare/pribeh-novobystrickej-kaplnky).
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Zdroj informácií: https://www.mojekysuce.sk/clanky-a-komentare/pribeh-novobystrickej-kaplnky. http://kysucke.6f.sk/?p=150. Pamätná tabuľa na objekte.  VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3.

Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.344464, 19.010060.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.

Socha sv. Jána Nepomuckého, Nová Bystrica

  V areáli Kostola sv. Jána Krstiteľa v Novej Bystrici môžeme obdivovať sochu sv. Jána Nepomuckého. Zhotoviteľom sochy bol kamenársky majster Jozef Kuric, objednávateľom diela bola samotná obec Nová Bystrica.
  Práce na soche ukončil Jozef Kuric dňa 31. októbra 1836. Avšak za zhotovené dielo dostal zaplatené až nasledujúci rok. Prvé výdavky vynaložené za zhotovenie sochy vyšli obec Nová Bystrica na 40 zlatých aj 48 grajciarov. Ďalších 15 zlatých uhradila obec krčme U Holienky za majstrove prenocovanie a jedlo, Kuric totiž pochádzal zo Starej Bystrice.
  V súčasnosti stojí socha na kamennom podstavci, do ktorého je vytesaný rok 1838, okolo hlavy má 5 hviezd, čo je jeden z typických znakov pri vyobrazovaní tohto svätca. Tento vzhľad dodal soche Jozef  Kuric počas úprav v roku 1841. Za úpravy obec opäť majstrovi zaplatila 27 zlatých a ďalších 20 zlatých za jej nafarbenie. Jozef Kuric opäť využil služby krčmy U Holienky, ktoré obec vyšli na 13 zlatých.
  Obec Nová Bystrica teda za zhotovenie a úpravy sochy sv. Jána Nepomuckého zaplatila kamenárskemu majstrovi Jozefovi Kuricovi takmer 116 zlatých.
  Ako uvádza historik Marián Liščák v príspevku pre mojekysuce.sk; v danej dobe bolo možné za približne 80 zlatých kúpiť väčší dom bez pozemku.
  Jozef Kuric je autorom viacerých sôch, napríklad sochy Panny Márie v obci Stará Bystrica; https://kysuckoukrajinou.sk/kysuce-hist%C3%B3ria-a-archeol%C3%B3gia-regi%C3%B3nu/stara-bystrica. Pre tvorbu svojich diel údajne využíval kameň z doliny Senkov v Starej Bystrici, kde sa nachádzal v minulosti lom.
  V Novej Bystrici stála v minulosti podobná socha s vyobrazením sv. Jána Nepomuckého. Tá bola staršia, pochádzala z roku 1809. V súčasnosti ju už budeme márne hľadať. Druhú sochu pravdepodobne nahradila kaplnka, ktorú vybudovali U Andrisov. Dnes replika kaplnky stojí na Mariánskom námestí v Novej Bystrici a volá sa Kaplnka sv. Lazára z Betánie.
  Sôch sv. Jána Nepomuckého nájdeme na Kysuciach mnoho, niektoré sú menšie, iné zase väčšie. Nachádzajú sa na mostoch, v centrách miest i pri kostoloch. Ľudia sa minulosti viac utiekali k svojím svätým s modlitbou o pomoc. A sv. Ján Nepomucký bol „ideálnym kandidátom,“ bol totiž patrónom pltníkov, mlynárov, rybárov, patrónom mostov i patrónom, ktorý mal ľudí uchrániť od povodní.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.     

Zdroj informácií: https://www.mojekysuce.sk/clanky-a-komentare/socha-sv-jana-nepomuckeho-v-novej-bystrici https://www.mojekysuce.sk/clanky-a-komentare/pribeh-patrona-kysuckeho-noveho-mesta 

Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.344451, 19.007587.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.

Kasáreň finančnej stráže, Nová Bystrica

  Kasáreň finančnej stráže sa nachádza v Novej Bystrici, časť Vychylovka. Objekt má zrubovú konštrukciu, súpisné číslo 208 a postavený bol v roku 1926. Objekt je národná kultúrna pamiatka SR.
  Na webovej stránke Novej Bystrice sa dozvedáme, že kronikár Ján Morys zapísal v roku 1933 do Pamätnej knihy obce Nová Bystrica nasledovné: "Vo Vychylovke je tiež kasárna finančnej stráže. Stav je 8 - 10 mužov." 
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Prístup na lokalitu: nenáročný. Objekt je v súkromnom vlastníctve, neprístupný.
GPS lokality: 49.374862, 19.066386.