Kysucké Nové Mesto
... prezrite si zaujímavé lokality v Kysuckom Novom Meste a mestskej časti Dubie ...

Z histórie kostola

  Farský kostol sv. Jakuba Staršieho predstavuje pôvodne gotický objekt z konca 13. storočia, ktorý bol postavený z dreva. Nepodložené informácie o jeho možnej existencii máme z roku 1284 od farára Andreja Jozefa Najzera. V súčasnosti stojí v historickom centre Kysuckého Nového Mesta, zapísaný je v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.
  Počas svojej dlhej histórie niekoľkokrát vyhorel. Prvý, písomne doložený požiar zachvátil Kysucké Nové Mesto i kostol v roku 1591. Zničený kostol nahradili na pôvodnom mieste novým, kamenným objektom. Nový kostol mal kamennú vežu so 4 zvonmi. V roku 1643 sa spomínajú i vežové hodiny.
  Roku 1719 mal kostol nový hlavný oltár s obrazom sv. Jakuba. Obraz bolo možné príležitostne meniť na základe cirkevného kalendára.
  V roku 1720 sa začala renovácia a nadstavba veže kostola. V interiéri veže možno vidieť zamurované okná, ktoré sa nachádzali v pôvodnej výške veže.
  V roku 1740 bola pristavená ku kostolu Kaplnka sv. Kríža. Nachádza sa v nej misijný kríž (posvätený v roku 1739), vyrezávané lavice a krásny barokový oltár. Pod kaplnkou je pochovaný kňaz Štefan Félix a jeho sestra.
  Ďalší požiar zasiahol kostol v roku 1748. Zhorel pôvodný vstup, ktorý bol zhotovený z dreva. Po požiari bol vytvorený nový vstup (ten súčasný) a boli zväčšené okná. Chór bol prístupný z exteriéru výhradne pre mužov, učňov a tovarišov.
  Roku 1750 bola spevnená strecha veže. Votívny obraz mesta z polovice 18. storočia znázorňuje strechu kostola po barokovej prestavbe v tvare cibule. Na jej vrchole bol osadený pozlátený kríž a nad ním znázornenie sv. Jakuba.
  V roku 1763 prebehla rekonštrukcia malej veže nad hlavným oltárom, z ktorej sa zvonom oznamovalo čítanie evanjelia.
  V roku 1789 bol kúpený nový orgán za 500 zlatých.
  Okolo kostola je vybudovaný múr, za ktorým nájdeme pôvodne katolícky cintorín. Jedná sa pravdepodobne o najstaršie miesto na pochovávanie v meste. Nachádza sa na ňom hrob, ktorý patrí farárovi a dekanovi Jánovi Lottnerovi.
  Pred kostolom bol v neskoršom období (1796) umiestnený barokový kríž z pieskovca. V súčasnosti sa reštauruje.
  V roku 1904 Kysucké Nové Mesto i kostol postihol opäť požiar. Prehorená drevená konštrukcia, ktorá niesla zvony sa rozpadla a padajúce, ťažké zvony spadli a roztavili sa. Zhoreli i hodiny na veži a ďalšie vzácne predmety.
  Posledná výrazná rekonštrukcia sa uskutočnila práve po uvedenom požiari v rokoch 1904 – 1906. Architektom prestavby bol Juraj Cigler a rekonštrukciu v novorománskom slohu zrealizoval staviteľ Ján Fulda. Na drevenom tráme, ktorý nesie strechu hlavnej lode je vytesaný dátum ukončenia prestavby po požiari „1906 R. P.“ (roku Pána). 

Farár Andrej Jozef Najzer a nápis nad oknom

  V rokoch 1745 – 1753 pôsobil v Kysuckom Novom Meste farár Andrej Jozef Najzer. Ten tvrdil, že za hlavným oltárom, priamo nad okrúhlym oknom sa nachádzal nápis „A.R.D.R.F a rok 1284“. V minulosti prebehol výskum, ktorý sa zameral i na spomínaný Najzerov nápis s letopočtom. Avšak výskum existenciu nápisu nepotvrdil. 

Kostol v súčasnosti

  Farský kostol sv. Jakuba Staršieho je z hľadiska architektúry trojloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria (časť s hlavným oltárom). Dve bočné lode obsahujú oltáre z keramických dielov (pôvodné zhoreli). Oltáre sú postavené z keramických dielcov najmä z obavy pred vyhorením. Na ľavej strane hlavnej lode sa nachádza vstup do sakristie, nad ktorým je osadená tabuľa s erbmi a dátumom prestavby kostola v roku 1906. Zo sakristie vedú schody do priestoru s balkónom, ktorý slúžil v minulosti panstvu počas bohoslužieb. Drevené podstavce, ktoré nesú sochy svätých mal vyrobiť v roku 1930 rezbár žijúci v Kysuckom Novom Meste. Vo veži sú umiestnené 3 veľké zvony, ktoré nesú mená svätých.  

Krypta pod kostolom 

  Do krypty sa pôvodne vstupovalo z bočnej lode kostola (z interiéru). Tento vstup bol neskôr znemožnený položením novej dlažby a nový vytvorili v exteriéri kostola. Krypta pozostáva z „predsiene“, z ktorej sa vstupuje do 3 samostatných častí. Vstupy sú v súčasnosti zamurované. Na omietke je vidieť nápisy (nápis v znení: „ANNO“) a rok 1852 s ďalším textom. V krypte sú pochovaní kňazi, rodina Suňogovcov a majetnejší občania mesta. Pod lavicami kostola je pochovaná rodina Hrabovských.
  Z krypty údajne vedie podzemná chodba až do pivníc bývalej fary, dnes hotel Kriváň, ktorý sa nachádza naproti sv. Jakuba. V súčasnosti má byť chodba zamurovaná približne v strede pešej zóny mesta, respektíve v podzemí medzi kostolom a starou farou. 
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Zdroj informácií: http://www.farnostknm.sk/o-farnosti/kostol-sv-jakuba. TURÓCI, Martin: Z Makova do Budatína. Kysucké múzeum v Čadci, 2020. 1. vydanie. VELIČKA, Drahomír: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie TerraKisucensis, 2017. SAMUEL, Marián – MAJERČÍKOVÁ Danka – FURMAN Martin: Zaniknutý stredoveký kostol v Radoli – Koscelisku, výsledky revízneho a zisťovacieho výskumu v rokoch 2012 – 2013). https://www.academia.edu/. http://www.pamiatky.sk/sk/page/register-nkp-tabulkove-zoznamy. Krajský pamiatkový úrad Žilina: Pamiatková zóna v Kysuckom Novom Meste. Zásady ochrany pamiatkového územia. Žilina, 2013. Dostupné na: http://www.pamiatky.sk/Content/PZ_ZASADY/Kysucke_Nove_Mesto/0101-KNM-text.pdf.

  Neskorobarokový kríž pochádza z roku 1796 a zhotovený je z pieskovca. Kríž nájdeme v areáli Farského kostola sv. Jakuba Staršieho, presnejšie pre Kaplnkou sv. Kríža, ktorá bola ku kostolu pristavená.
  Kríž nebol pri veľkom požiari mesta Kysucké Nové Mesto v roku 1904 poškodený, avšak postupne chátral: „Na korpuse chýbali nohy po kolená,“ uvádza Straňan (2007, str. 9).
  Pod nohami ukrižovaného Ježiša Krista je vytesaný text „Anno 1796,“ roku 1796. V spodnej časti kríža si môžeme všimnúť nápis v latinčine. Ten v preklade znamená: „Svätá a spasiteľná je myšlienka modliť sa za duše v očistci,“ píše Straňan (2007, str. 10). Štyri ľudské postavy, znázornené od pása hore, symbolizujú duše v očistci.
  Kríž v roku 1997 reštauroval pán Gregvorek z Kysuckého Nového Mesta. V súčasnosti môžeme kríž obdivovať na svojom pôvodnom mieste. Posledná obnova bola ukončená v roku 2022.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.        

Zdroj informácií: STRAŇAN, M.: Sprievodca Kysuckým Novým Mestom. Mestský úrad Kysucké Nové Mesto, 2007.

  Dňa 16. augusta 1904 sa hra dvoch chlapcov so zápalkami a teplé počasie stali osudnými takmer pre celé mesto Kysucké Nové Mesto. Požiar s ohniskom na Hornej ulici (dnešná ul. ČSA) sa rýchlo šíril do centra mesta.
  Prvou „obeťou“ požiaru sa stal Kostol sv. Jakuba Staršieho, pôvodne gotický objekt z roku 1284. Požiarom zachvátená strecha a drevený krov nedokázali udržať ťažké zvony, ktoré pri páde do interiéru zničili klenbu. Vplyvom tepla sa zvony roztavili. Zhoreli i liturgické predmety, zástavy cechov i obraz z roku 1714.
  Pri hasení požiaru pomáhali hasičské zbory zo Žiliny, Čadce, Veľkej Bytče i vojaci. Aby sa zabránilo šíreniu požiaru, rozhodol veliteľ Ján Moravčík zo žilinského hasičského zboru o strhávaní drevených krovov a šindľových striech z domov, ktoré sa nachádzali na námestí Kysucké Nové Mesta.
  Požiar poškodil i Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (tzv.: „dolný kostol“). V týchto miestach sa dňa 17. augusta 1904 podarilo dostať plamene pod kontrolu i vďaka priaznivému vetru, ktorý odvrátil požiar do polí.
  Počas požiaru zomrelo 8 ľudí a ďalší 4 ľudia podľahli následkom ťažkých popálenín. Bolo zničených 350 domov, stáť zostalo asi 30. Zhorela fara, meštiansky dom, colnica, súd, notár, synagóga a školské zariadenia.
  Ako pamiatku ničivého požiaru postavili občania mesta na brehu Kysuce (dnes ul. Nábrežná, neďaleko OD Lidl) kríž z červeného smreka. Ten neskôr podľahol zubu času. V roku 1944 dal na tomto mieste Dr. Andrej Paldan, ktorý v tom čase pôsobil vo farnosti, postaviť nový pamätník z bieleho terchovského kameňa. V hornej časti objektu sú uvedené roky 1904 – 1944. V dolnej časti bol umiestnený bronzový reliéf, na ktorom bol vyobrazený Kostol sv. Jakuba Staršieho s plameňmi v pozadí. V súčasnosti je bronzový reliéf nahradený plastovým.
  Fakt, že je pamätník umiestnený na brehu Kysuce nie je náhodný. Na týchto miestach v roku 1904, keď v meste horelo, zahrabala do zeme mladá žena Piroška Matuškovičová monštranciu s cibóriom, ktoré sama vyniesla z horiaceho Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

  Zaujímavosti z roku 1904:

• po požiari boli až v Terchovej nájdené ohorené spisy z Kysuckého Nového Mesta,
• pri požiari zhoreli i 3 domy v Budatínskej Lehote,
• miestnym hasičom zhorela drevená ručná striekačka, počas prípravy hadíc,
• na námestí Kysuckého Nového Mesta sa v čase požiaru nachádzali iba dve studne, ktoré sa nedali použiť na uhasenie, v tom čase boli už zasypané sutinami domov,
• na hasenie požiaru používali obyvatelia i kapustnicu,
• svoju odvahu preukázal i Ján Majerčík, vojak z trenčianskeho pluku. Počas požiaru zachránil päť detí z horiaceho domu.

  V roku 1321 sa mesto Kysucké Nové Mesto volalo Jathasin. V tomto období sa na ceste vedúcej do Sliezska vyberalo mýto, spomínaná cesta viedla práve cez Jathasin, súčasné Kysucké Nové Mesto, KPÚ Žilina (2013).

  Staré listiny spomínajú v meste i prítomnosť kastelána, ktorého funkcia bola vždy pripisovaná správe hradu a hrad samotný sa na území Kysuckého Nového Mesta neurčito spomína v roku 1358, Velička (2017).
  Určitú podobu hradu, respektíve opevnenia si môžeme všimnúť na mapách I. vojenského mapovania. Mapovanie prebiehalo na našom území v rokoch  1769 a 1782 až 1784, zdroj: http://www.pamiatky.sk/sk/page/mapy-1-2-3-vojenskeho-mapovania. Na mieste dnešného mestského parku vidíme na starej mape opevnený objekt v tvare štvorca s nárožnými baštami.  Mestský park (fotografie z parku sa nachádza pod textom vo fotoalbume) sa nachádza v  dolnej časti mesta Kysucké Nové Mesto, rozprestiera sa na ploche takmer 9 000 m².

  Richard Marsina, slovenský historik, pripisuje tento objekt z mapového listu opevnenej mýtnej stanici, Velička (2017). V čase, keď plnil objekt (opevnená mýtna stanica) svoju funkciu, mohol byť doplnený i o vežovitú stavbu – opevnenú vežu, uvádza Velička (2017). Mýtna stanica bola neskôr presunutá bližšie k centru mesta. Pôvodná lokalita, prípadná opevnená veža, stratila na význame.
  To, čo s najväčšou pravdepodobnosťou pretrvalo storočia, bolo práve opevnenie s nárožnými baštami. Neskôr za jeho múrmi vybudovali mestský cintorín. Hrad, prípadne menší hrádok v Kysuckom Novom Meste mohol byť teda zastúpený „iba“ opevnenou mýtnou stanicou.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.

Zdroj informácií: TURÓCI, M.: Historická topografia Kysúc. Kysuce na tajných mapách Prvého vojenského mapovania (1763 – 1787). Kysucké múzeum v Čadci a Magma Čadca, 2010. ISBN 978-80-969445-9-0. VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3.  Krajský pamiatkový úrad Žilina: Pamiatková zóna v Kysuckom Novom Meste. Zásady ochrany pamiatkového územia. Žilina, 2013. Dostupné na: http://www.pamiatky.sk/Content/PZ_ZASADY/Kysucke_Nove_Mesto/0101-KNM-text.pdf.         

  Oblúkový most ponad rieku Kysuca postavili v roku 1875. Jeho úlohou bolo zabezpečiť bezpečný a rýchly presun z brehu obce Radoľa na opačnú stranu do Kysuckého Nového Mesta. Predchodcom objektu bola samoobslužná kompa. Materiál Krajského pamiatkového úradu Žilina: Pamiatková zóna v Kysuckom Novom Meste - Zásady ochrany pamiatkového územia (rok 2013) na strane 19 uvádza nasledovné: „Pri vypisovaní poplatkov obce Radoľa sa uvádza: „jest tu take prievoz, než se od neho nicneplati, ponevadžkaždy sebe samprevažia.“
  Vráťme sa ale k oblúkovému mostu; z konštrukčného hľadiska sa jednalo o oceľovú konštrukciu s dvomi oblúkmi na každej strane mostovky. Most podopierali tri kamenné piliere; dva boli vsadené do brehu rieky Kysuca, prostredný – tretí pilier bol vybudovaný priamo v koryte rieky. Zo starých fotografií a pohľadníc vieme, že vstup na most bol po oboch stranách, respektíve brehoch rieky doplnený ozdobnými piliermi, či stĺpikmi, zhotovené azda z kameňa. Spravodajca obce Radoľa z roku 2010 uvádza, že na moste (prípadne v jeho blízkosti) bola umiestnená socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá pochádza z roku 1796. Táto socha je zapísaná v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok a na konci II. svetovej vojny bola premiestnená pred Kaplnku Panny Márie so zvonicou v Radoli; /kysuce-história-a-archeológia-regiónu/radola. Svätý Ján Nepomucký bol i patrónom mostov.
  Pre oblúkový most sa stal osudný 30. apríl 1945, keď bol zničený výbušninami, o čo sa pričinili nemeckí vojaci, ktorí chceli zabrániť v postupe vojakom Červenej armády. Takmer ihneď po zničení bol objekt provizórne opravený použitím drevenej konštrukcie, ktorú niesli pôvodné piliere (vzhľad takto obnoveného objektu nájdete na medzi informáciami, ktoré sú uvedené na okne do minulosti v Kysuckom Novom Meste). Na uvedenej „rekonštrukcii“ sa z donútenia podieľali i miestni obyvatelia. Na provizórnom moste našiel svoju smrť jeden ruský vojak, ktorý bol zasiahnutý nemeckým ostreľovačom. Most slúžil v tomto stave až do roku 1964, následne ho nahradil súčasný objekt (vedľa OD Lidl).
  Z objektu zostali nepatrné zvyšky po oboch stranách rieky Kysuca, ktorej stredom prechádza katastrálna hranica mesta Kysucké Nové Mesto a obce Radoľa.
  Avšak na brehu rieky v obci Radoľa môžeme dodnes rozoznať v teréne výraznú vyvýšeninu, ktorá začína v tesnej blízkosti súčasnej hlavnej cesty a chodníka pre peších. Jedná sa pôvodnú cestnú komunikáciu, vjazd na most, cestu, ktorá viedla do mesta Kysucké Nové Mesto. Uvedená vyvýšenina končí niekoľko metrov od rieky a zakončená je zrejme pozostatkom kamenného piliera, za ktorým pokračovala mostovka. Tento zbytok kamenného piliera pripomína skôr dva veľké schody. Rozoznať sa dajú jednotlivé opracované kamenné bloky, ktoré pilier tvorili. Vo fotoalbume sa nachádza fotografia z roku 1980, ktorá zachytáva vjazd na zaniknutý most, tzv.: "vyvýšeninu." Vjazd je zakončený jedným z troch pilierov. 
  V Kysuckom Novom Meste zostalo z druhého piliera nevýrazné torzo, nachádzajúce sa sotva jeden meter od rieky Kysuca. Niekdajší pilier skôr pripomína skalu vsadenú v brehu. Na úrovni súčasného terénu – súčasnej hlavnej cesty bola v decembri 2017 umiestnená replika mosta a v roku 2022 i tzv.: „okno do minulosti.“ Na pravej strane okna do minulosti si môžeme všimnúť starú fotografiu. Tá zachytáva provizórne opravený objekt po zničení v roku 1945.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.
Zdroj informácií: https://www.kysuckenovemesto.sk/turisticke-zaujimavosti.html?original_idm=136013 Zdroj informácií: Spravodajca obce Radoľa, január – február – marec 2010. Informačné tabule obce Radoľa. https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po. Krajský pamiatkový úrad Žilina: Pamiatková zóna v Kysuckom Novom Meste. Zásady ochrany pamiatkového územia. Žilina, 2013. Dostupné na: http://www.pamiatky.sk/Content/PZ_ZASADY/Kysucke_Nove_Mesto/0101-KNM-text.pdf JANÍK, M. – JESENSKÝ, M. – MATULA, P. – PAŠTRNÁK, L. – TURÓCI, M.: Kysuce 1938 – 1945. Kysucké múzeum v Čadci, 2019. ISBN 978-80-89751-24-2. Informačné tabule mesta Kysucké Nové Mesto.
Zdroj čierno - bielych fotografií a pohľadníc: Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca.

  Zaujímavé vitrážové okno nájdeme v Kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie (tiež „dolný kostol“). Kostol patrí k dominantám Kysuckého Nového Mesta so zaujímavou históriou, do ktorej sa zapísal i Ján Cvinček, rodák z Olešnej. Ako kaplán najskôr pôsobil v Rosine a Kolároviciach.
  Z Kolárovíc v roku 1894 odchádza do Kysuckého Nového Mesta, kde zastával štyri roky funkciu kaplána. V roku 1896 nacvičil v Kysuckom Novom Meste „Pastiersku hru.“ Tým vybudoval základy pre vznik ochotníckeho divadla v meste.
  Dňa 09. apríla 1898 mu bola pridelená funkcia „administrátor“ – správca farnosti v Kysuckom Novom Meste. Vďaka novej funkcii sa pričinil o zveľadenie súčasného Farského kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Kostol mal dovtedy iba jeden oltár a staršie lavice, Ján Cvinček dal objekt v roku 1898 vymaľovať, zaobstaral nové oltáre a ďalšie vybavenie. Zhotoviť dal i krásne vitrážové okno v kostole, na ktorom nechal zobraziť sv. Jána, „St. Joannes.“ Pod postavou sv. Jána sa uvádza i meno zhotoviteľa a funkcie, ktoré zastával v Kysuckom Novom Meste. Text na okne znie:

„Obtulit:

J o a n n e s   C z v i n c s e k

cooperator et administrator Kiszúczaújhelyiensis.“

  V roku 1899 odchádza Ján Cvinček do Veľkej Diviny, súčasná obec Divina. V obci pracoval ako farár a administrátor. Tu dňa 13. februára 1932 zomiera.
  V rámci svojho pôsobenia učil Ján Cvinček miestnych ľudí hospodáriť, včeláriť, pestovať ovocné stromy i pšenicu a viedol ich v súlade so svojím hlbokým národným cítením. Sústavne prispieval k prebúdzaniu národného povedomia šírením slovenských kníh, kázal a rečnil v rodnej reči, nacvičoval slovenské piesne.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Zdroj informácií: STRAŇAN, M.: Kysucké Nové Mesto, druhé – rozšírené vydanie. RUN reklamná agentúra. 2001. ISBN 80-968501-0-5. https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=cvincekjan.

  Zvonica sa nachádza v mestskej časti Kysuckého Nového Mesta – Dubí a pravdepodobne vznikla pre rokom 1786. Vo veži zvonice sa nachádza 52 kg zvon. Práve na spomínanom zvone nájdeme rok 1846, ktorý je spojený s richtárom Jozefom Bajánkom. Tento rok nesie i drevená veža zvonice. 
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Zdroj informácií: JANÍK, M:: Dubie 1367 – 2017. Občianske združenie Dubie a Kysucké múzeum v Čadci, 2017. ISBN 978-80-972797-0-7.