Oščadnica
... prezrite si zaujímavé osady v katastrálnom území Oščadnice ...

  Osada Haladejovci známa i pod názvom U Haladeji sa rozprestiera pod Rovným vrchom (870 m n.m.), pričom samotné osídlenie má nadmorskú výšku cca 717 metrov. Nenáročný prístup do osady je možný z parkoviska, ktoré sa nachádza neďaleko zjazdoviek známeho lyžiarskeho strediska Veľká Rača – Oščadnica. Jedná sa o časť obce s názvom; Lalik, „U Ľaľika,“ do ktorej je možné dopraviť sa i autobusom, zároveň sa jedná o poslednú, respektíve konečnú autobusovú zastávku v obci Oščadnica. Z „konečnej“ vedie dolinou úzka – asfaltová cesta k vyššie spomenutému parkovisku. Dolinu rozdeľuje Lalikov potok. Ten preteká podľa katastrálnych máp osadou Lalikovci.
  Vráťme sa ale späť k osade Haladejovci. Osada sa zrejme vyskytuje na mapových listoch už počas prvého vojenského mapovania z 18. storočia. Druhé vojenské mapovanie označuje osadu pod názvom „Hallade - Hallate“ (? z mapových listov zle čitateľný názov), tretie vojenské mapovanie nazýva osadu „Haladej.“
  Pri vstupe do osady Vás privíta malá kaplnka s drevenou sochou sv. Jána Krstiteľa. Z osady sa ponúkajú krásne výhľady. Na susednom kopci si pozorné oko turistu všimne osady; Prední a Zadní Moskaľovci i Vojtušovci.
  Na konci osady sa nachádza Kaplnka sv. Cyrila a Metoda. Tento objekt s malou vežičkou a zvonom tiež nájdete pod názvom „Kaplnka U Haladeji.“ Kaplnka je postavená v kombinácii kameň – drevo. Pri vstupe do interiéru Vás privítajú drevené sochy svätcov.
  Webové sídlo Farského úradu Oščadnica uvádza k histórii kaplnky nasledovné: „V roku 1929 bol vysvätený zvon, ktorý bol v tom čase umiestnený iba na drevenej konštrukcii. Peniaze na tento zvon poslali Liptákovci z osady Závozy, ktorí odišli do Ameriky. Pôvodne mal byť zvon umiestnený v Závozoch, ale aby bolo zvonenie lepšie počuť, dali ho na kopec do osady Haladeji. Zvon bol odliaty v Chomutove a je na ňom nápis „Svätý Cyril a Metod orodujte za nás.“ Murovaná kaplnka bola postavená v roku 1961. Obnovila sa v roku 1993. V roku 2015 sa kvôli statike zbúrala a postavila sa úplne nová kaplnka zasvätená sv. Cyrilovi a Metodovi. O novú kaplnku sa zaslúžila rodina Milana Liptáka. Interiér zdobia drevené sochy miestnych rezbárov – Pavla Matejíčka a Jozefa Jurkyho.“ (zdroj: https://oscadnica.fara.sk/kaplnky/)
  Zaujímavosťou je, že na topografickej mape z roku 1955 (mapa dostupná na https://www.staremapy.sk/) nachádzame objekt kaplnky pravdepodobne už zakreslený (malý kruh s krížikom). Znamenalo by to, že prvá kaplnka v osade bola postavená v roku 1955, teda minimálne o 6 rokov skôr, než uvádzajú viaceré zdroje.
  Údaje o trase vedúcej do osady čerpané z mapy.cz (turistická mapa).
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých osád, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé osady v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa kysuckých osád.  

  Zoskupenie troch osád Prední (cca 619 m n.m.), Strední (cca 680 m n.m.) a Zadní Kubušovci (cca 726 m n.m.) nájdeme nad centrom obce Oščadnica. Tieto tri osídlenia „stráži“ vrch Javorské s nadmorskou výškou 860 metrov. V prípade osídlenia Prední a Zadní Kubušovci snáď môžeme hovoriť o osadách. Pri strednom osídlení by som vzhľadom k počtu objektov (v súčasnosti i minulosti) skôr použil onačenie samota.
  Vráťme sa ale v čase ... Prvé náznaky osídlenia pod vrchom Javorské objavujeme už v 18. storočí na mapových listoch I. vojenského mapovania. Avšak názvy, pomenovanie osád tu nehľadajme. Napriek tomu zaujme výrazná cestná komunikácia, ktorá začína približne v centre obce Oščadnica, prechádza súčasnými osadami a dosahuje vrch Javorské. V nadmorskej výške 860 metrov ste sa v týchto dobách mohli vydať smerom do veľkej čadčianskej osady Drahošanka, prípadne opačným smerom do osád Beskydok i Rovné, ktoré patria obci Oščadnica. Cesta by Vás doviedla i do dnešnej Čadečky. Túto mapu si môžete pozrieť tu; https://maps.hungaricana.hu/en/map/?layers=google-hybrid%2Cvector-data%2Cfms-hungary&bbox=2093630%2C6349933%2C2102801%2C6354002.
  Mapové listy II. vojenského mapovanie z 19. storočia prezrádzajú o niečo viac. Mapovanie pomenúva dva samostatné celky názvami Kubina (?) Kubusi - Kubuse (?). Špeciálna mapa z roku 1938 s najväčšou pravdepodobnosťou zachytáva iba osadu Zadní Kubušovci s názvom „Kubuši.“ (https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=49.44393769722407&lng=18.85458005266036&map=SM75). Topografická mapa z roku 1955 oblasť zjavne rozdeľuje na „Pred.“ Prední Kubušovci, „std.“ Strední Kubušovci a „Zad.“ Zadní Kubušovci. Celkovo názov tu neznie Kubušovci, mapa uvádza pomenovanie „Kubuši.“ Túto mapu nájdete na webovej stránke; https://www.staremapy.sk/?zoom=15&lat=49.44516542281868&lng=18.868036527650013&map=SR1952. Súčasné katastrálne mapy poznajú iba dva sídelné celky a označujú ich spoločným názvom „Kubušovci.“ Takto sú označení Prední a Strední Kubušovci. Pochádzam z obce Oščadnica a z detstva si pamätám, že vždy sme používali označenie Prední, Strední a Zadní (prípadne Výšní) Kubušovci, Kubuši i Kubinovia.
  Ako sa dostať k týmto sídelným jednotkám? Celkom jednoducho. Do osady Prední Kubušovci sa môžete vydať i autom po asfaltovej ceste v smere osada Zagrapa. Tesne pred osadou Zagrapa odbočíme cez malý a nenápadný potok vľavo. Kľukatou cestou sa ocitneme po 1 kilometri v prvej osade. Pre návštevu prostrednej samoty a poslednej, zadnej osady odporúčam pešiu turistiku. Vzdialenosti medzi jednotlivými osídleniami sú: Prední – Strední Kubušovci cca 415 metrov, Strední – Zadní Kubušovci cca 1 kilometer. Celý čas sa v podstate pohybujete po žltej turistickej trase a zároveň cyklotrase. Od osady Zadní Kubušovci pokračuje už iba žltá turistická trasa, ktorá sa na spomínanom vrchu Javorské napája na červenú turistickú trasu. Na vrchu Javorské sa nachádza podľa mapy.cz útulňa; GPS: 49.452598, 18.863732. Turistiku si predĺžite v prípade, že sa do osady vyberiete pešo už od Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Oščadnici.
  Osídlenie Strední Kubušovci môžeme považovať za samotu. Podľa historickej ortofotomapy z roku 1955 sa v tejto oblasti nachádzali asi dve chalupy. Situácia sa výrazne nezmenila ani v súčasnosti a na katastrálnych mapách sú zakreslené štyri nehnuteľnosti. Samota prioritne slúži na rekreačné účely, staršie chalupy budú zrejme opustené, respektíve minimálne využívané. Pri vstupe do samoty je umiestnený drevený kríž.
  Údaje o trase vedúcej do osady čerpané z mapy.cz (turistická mapa).
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých osád, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé osady v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa kysuckých osád.       

49.429529, 18.939153, odporúčam ho tam nechať za každého ročného obdobia. Pokračujte spevnenou cestou, okolo chát.    
  Orientačný bod môže byť Chata Lucka. Za chatou končí solídna cesta a pokračuje lesná cesta, ktorá je na mapách znázornená (mapy.cz) malý smerovník sa nachádza i na strome. Osada nie je veľká, no ponúka pekné výhľady na okolie. Kúsok nad osadou sa nachádza zelená turistická trasa a zároveň cyklotrasa, cca 130 m. Tu záleží na Vás, kam sa vyberiete. Neďaleko sa nachádzajú osady Zadní a Prední Moskaľovci i Zadedová. 
  Údaje o trase vedúcej do osady čerpané z mapy.cz (turistická mapa).
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých osád, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé osady v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa kysuckých osád.