Prístup do osady: náročný.
Začiatok trasy, meranie od: autobusová zastávka Nesluša, horná ZŠ.
Dĺžka trasy: cca 5 km, zdroj: mapy.cz.
Prevýšenie trasy: cca 347 m, zdroj: mapy.cz.
Nadmorská výška osady:
cca 790 m n. m.,
zdroj: mapy.cz.
GPS osady: 49.358799, 18.695204.
Znázornenie trasy na mapy.cz: https://sk.mapy.cz/s/hukumonumu.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.
Prístup do osady: nenáročný.
Začiatok trasy, meranie od: autobusová zastávka Nesluša, horná ZŠ.
Dĺžka trasy: cca 520 m, zdroj: mapy.cz.
Prevýšenie trasy: cca 25 m, zdroj: mapy.cz.
Nadmorská výška osady:
cca 540 m n. m.,
zdroj: mapy.cz.
GPS osady: 49.339653, 18.730396.
Znázornenie trasy na mapy.cz: https://sk.mapy.cz/s/hazemomohu.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.
Prístup do osady: náročný. Z časti spevnená cesta, prevažne lesná pre terénne auto 4x4.
Začiatok trasy, meranie od: Nesluša, horná základná škola.
Dĺžka trasy: cca 5,7 km, zdroj: mapy.cz.
Prevýšenie trasy: cca 332 m, zdroj: mapy.cz.
Nadmorská výška osady:
cca 783 m n. m.,
zdroj: mapy.cz.
Zaujímavosti v osade:
kaplnka z roku
1951 (GPS:49.357729, 18.678131).
GPS osady: 49.3584728, 18.6805558.
Znázornenie trasy na mapy.cz: https://sk.mapy.cz/s/kejokuvome.
Neďaleko Jakubovského vrchu (869 m n. m.), ktorý stráži katastrálne územie obcí Zákopčie, Nesluša a Dlhá nad Kysucou prechádzame pomerne širokou lesnou cestou. Značky na stromoch nám prezrádzajú, že sa jedná o modrú turistickú trasu. V diaľke sa postupne vynára obrys malej stavby, kaplnky, ktorá nám pripomenula, že tu v minulosti po oboch stranách cesty stáli chalupy tvoriace osadu Jaťovci. Osada doslova zmizla z mapy za jeden deň.
Plamene pohltili celú osadu
Dňa 31. mája
1970 fúkal v osade silný vietor. V nadmorskej výške 830 metrov tu
žila už iba rodina Játiová, ktorá mala ako jediná murovanú chalupu. Pavol
a Júlia mali dve deti, syna a dcéru. Práve hra maloletého syna so
zápalkami v humne stála osadu „život.“ V čase požiaru bola doma iba
Júlia Játiová a jej dve deti. Zvyšné chalupy osady Jaťovci slúžili na
rekreačné účely, využívali ich rodiny Kubištíkovci, Kyklošovci
a Pilátovci. Niektorí sa o nešťastnej udalosti dozvedeli až na druhý
deň. Celkovo v čase požiaru stálo v osade dvanásť objektov, chalupy
a ich hospodárske zázemie. Plamene pohltili všetko za necelé dve hodiny.
Odľahlosť osady neumožňovala okamžitý zásah hasičov a ničivé plamene nedokázali
skrotiť ani mladí ľudia na tancovačke, ktorí do horiacej osady Jaťovci bežali
z osady Na majeri v obci Nesluša.1 Vzájomná vzdialenosť
medzi osadami je približne 1 kilometer a prevýšenie terénu predstavuje 186
metrov.
Rodina
Játiová prišla o všetko. Zachránili iba statok. Zaujímavosťou pritom je,
že táto rodina mala ako prvá v osade televízor. Chodili sa naň pozerať
susedia z osady Jaťovci i z okolitých osád, okolie bolo
elektrifikované až v roku 1964.1
Prechádzame
pomerne širokou lesnou cestou ... asi
140 metrov od zaniknutej osady Jaťovci, v nadmorskej výške 820 metrov sa
nachádza malá kaplnka. Posledná spomienka na miesto, kde v minulosti
pulzoval život. Jedná sa o výklenkovú kaplnku, kde je umiestnená soška
Panny Márie. Ešte v roku 2021 sa nad výklenkom nachádzal text „Ave Mária“
a roky 1943 – 2011. Kaplnku
postavil vďaka pomoci spolku miestnych urbárnikov v roku 1943 Matúš Škybraha.
Rok 2011 prezrádza obdobie renovácie kaplnky.2
V zaniknutej osade
Na miestach, kde v minulosti stála osada Jaťovci, nachádzame množstvo tehál, fragmenty keramiky i starý kanister na pohonné hmoty. Zo svahu trčí priamo do cesty kus dreveného trámu. Smutnou pripomienkou nešťastia v osade sú i pozostatky elektrických stĺpov. Napriek vegetácii sú v teréne zjavné miesta bývalých objektov. Z priehlbín trčia kamenné priečky. Diera v zemi pripomína kameňom vykladanú studňu. Kúsok od nej sa nachádza asi jediný súvislý kus kamenného muriva v osade, vyčnievajúci vysoko nad úroveň terénu. Bola toto chalupa rodiny Játiovej?
Z histórie osady
Osada
existovala pod názvom „Iatssy“ už počas II. vojenského mapovania. To na území
dnešného Slovenska prebiehalo v rokoch 1819 – 1858.3 Na
mapových listoch si môžeme všimnúť asi 20 objektov, z toho 7
murovaných (značených červenou farbou).
A poznáme
i ďalšie názvy osady. Podľa Vzdialenostnej mapy Uhorska (1897 – 1903) sa
osada volala Játyovcze, Špeciálna mapa z roku 1938 hovorí o osade Jatovci
a Topografická mapa z roku 1955 o osade Jaťovce. Zvykne sa
používať i miestny názov U Játich, Játiovci.
Zaujímavé je
i znázornenie osady na historickej ortofotomape z roku 1950. Na
odlesnenom okolí môžeme jasne identifikovať osadu, ktorá o 20 rokov neskôr
zanikla. Pod osadou Jaťovci sa nachádza dodnes existujúca osada Tabačkovci.
Vďaka dvom
prameňom poznáme i mená obyvateľov zaniknutej osady. Ján Grešák vychádzal
pri písaní svojej knihy „Neslušské osady kedysi a dnes“ z pozemkovej
knihy z roku 1855 a uvádza nasledovné mená obyvateľov: Játi Ján,
Játi Leopold, Játi Polčin Ján, Játi Buchtík Adam, Játi Gazda Jozef, Játi Žilak
Jozef, Játi Stuglik Ján, Játi Školník Jozef, Játi František a Játi Koma
Ondrej.1
Druhým
zdrojom sú zdigitalizované sčítacie hárky, dostupné na webovom portáli
slovakiana.sk. Sčítanie ľudu z roku 1930 hovorí
o nasledovných obyvateľoch: Maris. Ďurajová, Peter Kubištík, Juraj Jati,
Vendelín Buchtík, Štefan Pilát, Jakub Škibraha, Terezia Mestická, Agnesa
Mičáková a Frantíšek Mičák. Podľa sčítania ľudu bolo v roku 1930
v osade 8 – 9 chalúp.
Prístup do
zaniknutej osady môže byť náročný i jednoduchý. Ten náročnejší spočíva
v pešej turistike z obce Nesluša. Po modrej turistickej trase musíte
zdolať takmer 5 kilometrov, kým dorazíte do zaniknutej osady Jaťovci. Ak
využijete túto trasu, potom navštívite i osady učupené pod vrchom Žiar (866
m n.m.).
Jednoduchšia
trasa začína na konci obce Nesluša pri Penzióne Les. Žltá turistická trasa Vás
prevedie i osadou Červené. Pre najľahší prístup do zaniknutej osady si
pripravte terénne auto, údolím obce Nesluša vedia až pod Jakubovský vrch
spevnená cesta. V okolí sa nachádza veľké množstvo existujúcich osád;
Tabačkovci, Balošákovci, Grešákovci, Hutyrovci i Čulákovci. Najbližšia
osada sú práve Tabačkovci, chalupy tejto osady je možné vidieť z modrej
turistickej trasy, ktorá vedie zaniknutou osadou Jaťovci.
Požiar v osade
si našťastie nevyžiadal žiadne ľudské životy. Pripomienkou na toto osídlenie je
už iba kaplnka. Za priaznivého počasia sa od kaplnky ponúkajú krásne výhľady.
Človeka to núti premýšľať, či popri náročnom živote v osade jej obyvatelia
vôbec mali čas vnímať túto krásu.
Zdroj informácií: 1 GREŠÁK, J.: Neslušské osady kedysi a dnes. GEORG Žilina. 2012. ISBN 978-80-89401-68-0. 2 http://farnost.neslusa.eu/2016/06/kaplnkydoc/ 3 https://www.pamiatky.sk/mapy-1-2-a-3-vojenskeho-mapovania 4 https://slovakiana.sk/.
Alternatívny názov
osady: U Játich, Játiovci.
Historický názov osady: Iatssy, II.
vojenské mapovanie; Játyovcze, vzdialenostná mapa Uhorska (1897 – 1903); Jatovci, Špeciálna mapa (1938); Jaťovce,
Topografická mapa (1955). Znázornenie trasy
vedúcej do osady: https://sk.mapy.cz/s/kopuvetota,
zdroj: mapy.cz.
Začiatočný bod
merania trasy vedúcej do osady: obec Nesluša.
Dĺžka trasy: cca 4,6 km, zdroj:
mapy.cz.
Prevýšenie trasy: cca 384 m, zdroj:
mapy.cz.
Nadmorská výška osady: cca 830 m n.
m., zdroj: zbgis.skgeodesy.sk.
Zaujímavosti v osade: kaplnka
z roku 1943; GPS: 49.351612, 18.702112.
GPS osady: 49.353006, 18.700696.
Rok vytvorenia fotoalbumu: júl 2024.
Na návštevu osady Jurdovci sa nezabúda, patrí medzi
najkrajšie situované osídlenia v rámci regiónu Kysuce. A hoci osada nie
je veľká, naviac ukrytá v zalesnenom svahu zostupujúcom do obce Nesluša, pripomína
orlie hniezdo, či utajené sídlo v nadmorskej výške približne 795 metrov.
Toto všetko okorenené krásnymi, nekončiacimi lúkami s krásnymi výhľadmi do
ďaleka. Ponad osadu vedie hrebeňom červená turistická trasa i cyklotrasa,
ktoré zároveň vytvárajú katastrálnu hranicu medzi obcami Zákopčie a Nesluša.
V súčasnosti osadu Jurdovci tvorí sedem domov so
súpisnými číslami, dva objekty chátrajú. Osada je využívaná na rekreačné účely.
V okolí sa nachádza niekoľko osád i samôt. Tie patria obci Nesluša i Zákopčie.
Osada Cabukovci (Zákopčie), vzdialená približne 760 metrov, samota Balogovci
(Zákopčie), vzdialená asi 970 metrov, osada Škorvánkovci (Nesluša), vzdialená
približne 1,3 kilometra. Neďaleko osady Jurdovci sa nachádzajú dve sochy; Kameňovník
(150 m) a Trilobit (280 m).
Prístup do osady môže byť náročný i jednoduchý. K Jurdovcom
sa dá dostať z Nesluše, Ochodnice i Zákopčia. Práve trasa zo Zákopčia
mi pripadá najľahšia, konkrétne z časti U Rulcov, cez osadu Zbúnovci
je to trasa dlhá približne 1,6 kilometra.
Jurdovci existovali už počas II. vojenského mapovania v 19.
storočí, a to pod názvom „Iurdove“. Na mapových listoch je znázornených
asi šesť objektov, respektíve chalúp. Pri pohľade na Vzdialenostnú mapu Uhorska
(1897 – 1903) zaujme názov „Do Drndoch“. Túto lokalitu môžeme pravdepodobne
stotožniť so súčasnou osadou. Na uvedenej mape je znázornený symbol kríža, čo
znamená, že tu v minulosti takýto objekt stál. Topografická mapa z roku
1955 nazýva osadu Jurdovia.
Podľa Jána Grešáka, autora knihy „Neslušské osady kedysi a dnes“, boli
prvými obyvateľmi osady Jurda Ceniga Blažej, Imrich a Ondrej, Jurda Lašo
Ján, Pavol a Juraj, Jurda Cabuk Juraj a Štefan, Jurda Martinček Jozef a Ondrej.1
Autor čerpal tieto informácie z pozemkovej knihy z roku 1855.
Mená ďalších obyvateľov osady poznáme vďaka sčítacím hárkom
a sčítaniu ľudu z roku 1930.2 V roku 1930 tvorilo osadu päť domov s popisnými číslami
430, 431, 432, 433 a 434.
V dome so súpisným číslom 430 žil Adam Lašo so ženou Agnesou, obaja
vedeli čítať i písať. Adam bol drotárom. S manželmi žili v spoločnej
domácnosti traja synovia a jedna dcéra. Jeden so synov bol zamestnaný ako „čeľadín“.
Vlastníkom domu č. 431 bol Jozef Ceniga, avšak jeho meno sa nevyskytuje na popisnom hárku. Uvádza
sa jeho žena Mária Cenigová, narodená v roku 1902 a dvaja synovia a tri
dcéry. Mária pochádzala zo Zákopčia a vedela čítať i písať.
Ďalším obyvateľom a vlastníkom domu č. 432 bola vdova Zuza Jurdová, pochádza z obce Zákopčie,
ako roľníčka nevedela čítať ani písať. V dome s ňou žilo päť dcér. Ján Cabuk,
vlastník domu č. 433 nie je uvedený na popisnom hárku. Uvádza sa jeho žena
Pavlina, narodená v roku 1885. Manželka pochádzala zo Zákopčia, pomáha v hospodárstve,
nedokázala čítať ani písať. Prítomní boli dvaja synovia Štefan a Pavel i dcéra
Mária. V dome žila i Jakubíková Hana. Ako príbuzenský pomer sa uvádza
„testiná“.
Majiteľom domu so súpisným číslom 434 bol Ján Jurášek, napriek tomu sa na
popisnom hárku jeho meno nevyskytuje. V dome žilo osem ľudí. Jurášková
Anna, Jánova manželka, narodená v roku 1898, pôvodom z obce Zákopčie.
Pracovala ako roľníčka a vedela čítať i písať. V dome boli
prítomní syn, tri dcéry, Šopák Ján (otec Anny), Trojáková Karolína (sesternica)
a Troják Ján (synovec).2
O pätnásť rokov neskôr, teda v roku 1945 sa osada
nevyhla vojnovým konfliktom, ktoré so sebou priniesol dlho očakávaný koniec II.
svetovej vojny. V oblasti často prebiehali prestrelky medzi nemeckými
vojakmi a vojakmi Červenej armády. Červená armády bola naviac podporovaná
partizánmi. Strety dvoj vojsk si vyžiadali i svoju obeť, ktorou bol Karol
Maček z Nesluše. V osade bol zriadený veliteľský štáb (Červená armáda
– partizáni), konkrétne v chalupe Jána Juráška, v súčasnosti popisné číslo
576.1
Uprostred osady sa nachádza malá kaplnka z roku 1950,
jej staviteľom bol Jozef Rapušák. V strede objektu je umiestnený zasklený
výklenok so sochou Panny Márie.1 Zdroj informácií:
1 GREŠÁK, J.: Neslušské osady kedysi a dnes.
GEORG Žilina. 2012. ISBN 978-80-89401-68-0.
2 https://www.slovakiana.sk/scitacie-harky.
Alternatívny názov
osady: U Jurdov.
Historický názov osady: Iurdove; II.
vojenské mapovanie (19. st), Do Drndoch (?); Vzdialenostná mapa Uhorska (1897 –
1903), Jurdovia; Topografická mapa (1955).
Znázornenie trasy vedúcej do osady: https://sk.mapy.cz/s/jukelarave, zdroj:
mapy.cz.
Začiatočný bod merania
trasy vedúcej do osady: Zákopčie, U Rulcov – osada Zbúnovci, zdroj:
mapy.cz.
Dĺžka trasy: cca 1,6 km, zdroj:
mapy.cz.
Prevýšenie trasy: cca 145 m, zdroj:
mapy.cz.
Nadmorská výška osady: cca 795 m n.
m., zdroj: zbgis.skgeodesy.sk.
Zaujímavosti v osade: kaplnka z roku
1950.
GPS osady: 49.367204, 18.705525.
Rok vytvorenia fotoalbumu: júl 2024.
Návšteva osady Majtánky ponúka neopakovateľné výhľady na
okolitú krajinu. Vybudovaná bola na hrebeni vrchu Hájik (653 m n.m.), vďaka čomu
máte prírodu ako na dlani. V diaľke môžete zazrieť ďalšie osady obce
Nesluša, časť Kysuckého Nového Mesta, vrch Tábor s rozhľadňou i dva
kopce, ktoré tvoria Kysuckú bránu; Rochovicu a Brodnianku.
Osada sa
nachádza na mapách II. vojenského mapovania pod názvom „Majtanky.“ Tieto mapy
vznikli v 19. storočí. Podľa mladších máp z 18. storočia, ktoré boli
vytvorené I. vojenským mapovaním vieme, že osada už vtedy existovala, absentuje
iba jej názov. Na mapovom liste je zakreslených približne 6 objektov. Archívne
dokumenty uvádzajú, že medzi prvých obyvateľov osady patril Žák Valko Imrich,
zdroj: Grešák, J. (2012).
Do osady vedú dve turistické trasy; modrá z Kysuckého
Nového Mesta (Cesta Viliama Galvánka, náročnejšia, avšak vedúca cez vrch Tábor
s rozhľadňou) a zelená z obce Nesluša (menej náročná, začínajúca pri Obecnom
úrade Nesluša). My sme sa vydali zelenou turistickou trasou. Po krátkom
úvodnom stúpaní sa dostanete na rozľahlé lúky, z ktorých sa Vám naskytne
výhľad na časť obce Nesluša s kostolom. Posledné stúpanie lesnou cestou
Vás privedie už priamo do osady. Trasa od Obecného úradu Nesluša do osady
Majtánky predstavuje vzdialenosť cca 2 kilometre.
Na začiatku osady Vás uvíta
klasická autobusová zastávka s telefónom. Centrum osady tvorí viacero
chalúp a hospodárskych budov. Osada slúži na trvalé bývanie i rekreáciu.
Z centra osady Vás pokračujúca zelená turistická trasa dovedie ku kaplnke,
vzdialenosť cca 430 metrov. Okolo kaplnky rastú štyri pagaštany, priemer ich
kmeňov je cca 40 – 50 cm, zdroj: Grešák, J. (2012). V týchto miestach sa
zelená turistická trasa napája na modrú trasu, Cestu Viliama Galvánka.
Po
modrej sa po približne 1 kilometri dostanete na vrch Tábor s rozhľadňou
(697 m n. m.), katastrálne územie mesta Kysucké Nové Mesto. Ak sa vyberiete
opačným smerom, prídete po cca 1 kilometri do osady Suchá, ktorá pozostáva
z troch samôt, z toho dve sa nachádzajú v katastrálnom území
obce Nesluša a jedna samota v katastrálnom území obce Ochodnica.
Zdroj informácií: GREŠÁK, J.: Neslušské osady kedysi a dnes. Georg Žilina. 2012. ISBN 978-80-89401-68-0.
Historický názov osady: Majtanky, II. vojenské mapovanie.
Prístup do osady:
nenáročný.
Začiatok trasy, meranie od: Obecný úrad Nesluša.
Dĺžka trasy: cca 2 km, zdroj: mapy.cz.
Prevýšenie trasy: cca 193 m, zdroj: mapy.cz.
Nadmorská výška osady: cca 643 m n. m.,
zdroj: mapy.cz.
Zaujímavosti v osade: kaplnka za osadou pri modrej turistickej trase (GPS: 49.328594, 18.760904).
GPS osady: 49.326125, 18.756162.
Znázornenie trasy na mapy.cz: https://sk.mapy.cz/s/matanomura.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.
Osada Suchá patrí medzi najväčšie kysucké osady. Ak by ste
chceli prejsť celou osadou, nachodili by ste isto jeden kilometer.
V súčasnosti sa Suchá rozprestiera v katastrálnom území obcí Nesluša
i Ochodnica a skladá sa z troch častí, ktoré by sme mohli nazvať
samotami. Jedná sa o samoty Klimkovci (starší názov i Škutovci,
najväčšia samota), Škorovci (stredná samota) a Kurdelovci (i Kurdeľovci).1
Samoty Klimkovci a Škorovci patria pod obec Nesluša, pričom samota Kurdelovci
spadá pod obec Ochodnica. Jednotlivé časti, samoty sú od seba vzdialené
vzdušnou čiarou približne 300 metrov.
Osada Suchá sa rozprestiera pod vrchom Kýčerka s nadmorskou
výškou 722 metrov, dolinou preteká potok Suchá, ktorý plní menšiu Vodnú nádrž
Ochodnica. Vodná nádrž sa nachádza pod osadou a známa je tiež pod miestnym
názvom Marakana.2
V rámci archeologického prieskumu sa v lokalite osady
Suchá v Nesluši našli dva hlinené črepy s prímesou grafitu, ktoré dokazujú prítomnosť
človeka v tejto oblasti už v období praveku.3
Do osady Suchá vedú tri prístupové trasy. Z mesta
Kysucké Nové Mesto, ktorá vedie cez vrch Tábor a nazýva sa Cesta Viliama
Galvánka. Táto turistická trasa je značená modrou farbou a v osade
Majtánky (Nesluša) sa napája na zelenú turistickú trasu. Zelená trasa je druhou
voľbou pre prístup do osady Suchá, začína v obci Nesluša. Tieto dve trasy
sú určené pre pešiu turistiku, a ako prvú navštívite najväčšiu samotu Klimkovci.
Tretia, zelená turistická trasa vedie z obce Ochodnica, okolo rodinných
domov. Asfaltová cesta sa neskôr mení na panelovú cestu, ktorá končí tesne pred
Vodnou nádržou Ochodnica. Pri vodnej nádrži môžete nechať auto a po pár
metroch sa ocitnete pod prvou samotou osady Suchá – Kurdelovci (450 m). Pešia
turistika z Ochodnice od Kostola sv. Martina po vodnú nádrž predstavuje
vzdialenosť približne 1,7 kilometra.
Najbližšími osadami sú osady obce Nesluša. Osada Majtánky sa nachádza od samoty
Klimkovci vo vzdialenosti približne 1 kilometra a osada Ondruškovci
približne 1,8 kilometra.
Osada Suchá je zakreslená už na mapových listoch prvého
vojenského mapovania. Toto mapovanie prebiehalo na našom území v rokoch
1769 a 1782 – 1784.4 Názov osady sa stotožňuje s tým súčasným
a na mape je možné identifikovať asi 14 objektov. V rámci druhého vojenského
mapovania (19. storočie) sú na mapových listoch evidentné samoty Klimkovci a Škorovci.
Na mape sa uvádzajú pod spoločným názvom Sucha. Avšak najnižšie položená samota
Kurdelovci je tu zrejme uvedená pod samostatným názvom. Ten nie je dobre
čitateľný, zrejmá je iba časť názvu „Plessti“ (?). V 19. storočí, počas
tretieho vojenského mapovania sa osada nazývala „Suchi.“
Vďaka digitálnu archívu na www.slovakiana.sk
sa v sčítacích hárkoch z roku 1930 dozvedáme ďalšie informácie
o osade Suchá a jej obyvateľoch. Sčítacie hárky obsahujú popisné
čísla domov a mená niektorých obyvateľov. V rámci sčítania bola osada
rozdelená na „Suchá – predná“ a „Suchá – zadná.“
V „prednej“ Suchej bolo podľa sčítacích hárkov 15
chalúp, z toho 1 chalupa bola neobývaná. V čase sčítania tu žili:
Rehor Belák, Antonia a Jozefina Blahová, Ľudmila Radolcová, Ján Buček, Štefan
Kavčák, Rehor Klimek, Anna Matúšová, Terezia Lysková, Ondrej Blaho, Martin
Hoštica (?), Ondrej Klimek, Ján Matúš, Peter Funtek (?) a Johanna Mlíchová.
„Zadnú“ Suchú tvorilo 7 chalúp a medzi obyvateľov
patrili: Martin Škorík (?), Jakub Martiak, Ondrej Škorík, Agata Škutová, Martin
Kantorík, Štefan Adámek, Pavel a Anton Kantorík.
Samota Klimkovci
Najväčšia a najvyššie položená samota sa nachádza
v obci Nesluša v nadmorskej výške cca 570 metrov. Vďaka jej polohe sú
z nej najkrajšie výhľady na obec Ochodnica a okolie. Starší názov
samoty bol Škutovci a podľa topografickej mapy z roku 1955 sa samota
volala U Klinka. Medzi zaujímavosti samoty patrí Lurdská jaskyňa, ktorej
dominantou je socha Panny Márie.
Staviteľmi objektu boli miestni obyvatelia, ktorý údajne
objekt postavili z tesaného kameňa zaniknutých pivníc. Tí zachytili a upravili
i prameň, ktorého voda priteká do žriedla pri objekte.5 Výstavba prebiehala od júna 2007 do septembra 2008. Lurdská
jaskyňa bola posvätená dňa 15. septembra 2008.6 V súčasnosti samota slúži prevažne na rekreačné účely. Nad
samotou sa nachádza výklenková kaplnka a drevený kríž s posedením.
Zdroj informácií: 1 GREŠÁK, J.: Neslušské osady kedysi a dnes. GEORG Žilina. 2012. ISBN 978-80-89401-68-0. 2 https://www.ochodnica.sk/sk/o-obci/vodna-nadrz-ochodnica.html 3 KOPTÁK, T.: Kysuce od praveku k vrcholnému. In Terra Kisucensis, VI, 2015, strany 27 až 47. 4 https://www.pamiatky.sk/mapy-1-2-a-3-vojenskeho-mapovania 5 https://www.ochodnica.sk/sk/o-obci/historicke-osady.html 6 Pamätná tabuľa pri Lurdskej jaskyni
Historický názov samoty: Škutovci,
U Klinka, topografická mapa z roku 1955.
Znázornenie trasy vedúcej do samoty: https://sk.mapy.cz/s/lejusosude, zdroj:
mapy.cz.
Začiatočný bod
merania trasy vedúcej do samoty: Kostol sv. Martina, Ochodnica, zdroj:
mapy.cz.
Dĺžka trasy: cca 2,8 km, zdroj:
mapy.cz.
Prevýšenie trasy: cca 162 m, zdroj:
mapy.cz.
Nadmorská výška samoty: cca 570 m n.
m., zdroj: zbgis.skgeodesy.sk.
Zaujímavosti samoty: Lurdská jaskyňa;
GPS: 49.337967, 18.759380.
GPS samoty: 49.338558, 18.760281.
Rok vytvorenia fotoalbumu: marec 2024.
Osada Suchá sa v súčasnosti rozprestiera
v katastri dvoch obcí; Nesluša a Ochodnica. Pozostáva z troch
samôt. Klimkovci (v minulosti sa nazývali Škutovci) a Škorovci (stredná samota) patria do
katastra obce Nesluša. Samota Kurdeľovci (i Kurdelovci) spadá pod obec Ochodnica.
Celkovo sa jedná o veľkú osadu pod vrchom Kýčerka (722 m n.m.), dolinou
preteká potok Suchá. Jednotlivé časti, samoty sú od seba vzdialené vzdušnou
čiarou cca 300 metrov. Najväčšou samotou sú Klimkovci v Nesluši.
Do neslušských
samôt vedie zelená turistická trasa, tá sa neskôr napája na modrú trasu, známa
tiež pod názvom Cesta Viliama Galvánka. Do samoty v obci Ochodnica turistická
trasa nevedie.
Pre prístup do osady sme si zvolili prevažne panelovú cestu,
spomínaná zelená turistická trasa, ktorá vedie až k menšej vodnej nádrži.
Od vodnej plochy sme do jednotlivých samôt osady Suchá pokračovali pešo.
V tomto
smere je prvá samota Kurdeľovci (vzdialenosť od nádrže cca 440 metrov) a nasledujú
Škorovci (vzdialenosť od nádrže cca 720 metrov) a Klimkovci (vzdialenosť
od nádrže cca 980 metrov).
Pešia turistika z Ochodnice (od kostola) po
vodnú nádrž predstavuje vzdialenosť cca 1,7 kilometra.
Prístupov do Suchej je hneď niekoľko; z Ochodnice (zelená),
Nesluše i Kysuckého Nového Mesta (zelená a modrá; Cesta Viliama
Galvánka). Osada Suchá je znázornená na mapách I. vojenského mapovania (18.
storočie).
Cesta do samoty Škorovci stúpa cez lúky pod vrch Kýčerka. Zo samoty sú pekné výhľady na okolitú krajinu i obec Ochodnica.
Údaje o trase vedúcej do osady čerpané z mapy.cz
(turistická mapa).
Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých osád, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé osady v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa kysuckých osád.
Prístup do samoty: nenáročný, po panelovej ceste je prístup možný od Kostola sv. Martina v Ochodnici až k Vodnej nádrži Ochodnica.
Začiatok trasy, meranie od: Kostol sv. Martina, Ochodnica
Dĺžka trasy: cca 2,5 km, zdroj: mapy.cz.
Prevýšenie trasy: cca 143 m, zdroj: mapy.cz.
Nadmorská výška samoty:
cca 550 m n. m.,
zdroj: mapy.cz.
GPS samoty: 49.340732, 18.761870.
Znázornenie trasy na mapy.cz: https://sk.mapy.cz/s/jutelemade.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.