Majer Rakovka (Rakowka?) spomína v jednej zo svojich kníh i historik
Marián Liščák. Historik uvádza, že majer sa prvýkrát spomína v roku 1749,
majerníkom bol Adam Sýkora z Krásna. Na majeri sa choval dobytok. Ďalšími
majerníkmi boli Šimon Bazilides (1797), ktorý choval približne 15 kráv a Efraim
Joachimovič z Krásna. Ten mal majer v prenájme v roku 1815.
V súčasnosti cez osadu vedie žltá turistická trasa, nad
osadou sa napája na červenú trasu. Najlepší prístup do osady je z obce Zákopčie,
časť U Holých. Osada zaujme svojou veľkosťou a krásnymi výhľadmi. Za
priaznivého počasia je v diaľke vidieť rozhľadňu na Marťáckom vrchu v obci
Ochodnica a osady Ochodnice, Zákopčia i Čadce.
Pod osadou sa nachádza oplotený drevený kríž s vročením
2011. Podľa slov jedného obyvateľa osady sa pôvodný drevený kríž rozpadol, a tak
ho v roku 2011 nahradili súčasným. Kniha Čadčianske pľace, ktorej autorom
je Rudolf Gerát uvádza, že tento kríž slúžil ako odpytovisko, keď tadiaľto v minulosti
prechádzal smútočný sprievod cez kopce až na cintorín do Čadce. Rudolf Gerát
ďalej píše, že z osady pochádzali dvaja drotári; Durajovci a Murčovci.
Priamo v osade Vás určite zaujme kamenný kríž z roku 1877.
Na podstavci je uvedený nasledovný text: „Adam Jarabicza spolu z jeho manželku
Annu rod. Baranec i Juro Jarabicza su fundatori tohto križa 1877.“
Osada svojou polohou pôsobí akoby patrila do obce Zákopčie.
Avšak patrí pod mesto Čadca a vytvára katastrálnu hranicu s obcami Zákopčie
a Ochodnica. Nad osadou sa dodnes zachovali pôvodné polia. Nie je to
nezvyčajný jav v kysuckých osadách. No tieto polia boli vybudované v teréne
do poloblúka a vytvárajú dojem zaniknutého antického divadla, z ktorého
môžete sledovať celú osadu. Najbližšie osady sú vzdialené takmer dva kilometre.
Zdroj informácií: LIŠČÁK, M.: Čadca a okolité obce v správe panstva
Strečno od konca 18. storočia do polovice 19. storočia. Kysucké múzeum
v Čadci, 2018. ISBN 978-80-88708-62-9. GERÁT, R.: Čadčianske pľace. Spolok priateľov Čadce. 2007.
ISBN: 9788096974894.
Historický názov osady:
Blaszkowa
(?), II. vojenské mapovanie.
Prístup do osady:
nenáročný.
Začiatok trasy, meranie od: autobusová zastávka Zákopčie, U Holých.
Dĺžka trasy: cca 1 km, zdroj: mapy.cz.
Prevýšenie trasy: cca 149 m, zdroj: mapy.cz.
Nadmorská výška osady: cca 750 m n. m.,
zdroj: mapy.cz.
Zaujímavosti v osade: kríž z roku 2011 (GPS:
49.391555,
18.761867) a kríž z roku 1877 (GPS: 49.389446,
18.760301).
GPS osady: 49.389083, 18.760473.
Znázornenie trasy na mapy.cz: https://sk.mapy.cz/s/renujapoce.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2023.
Historický názov osady: Kiczera (?), II. vojenské mapovanie.
Prístup do osady: nenáročný po spevnenej ceste. V lete i bežným autom.
Začiatok trasy, meranie od: autobusovej zastávky Čadca, Rieka - Belajka.
Dĺžka trasy: cca 1,2 km, zdroj: mapy.cz.
Prevýšenie trasy: cca 157, zdroj: mapy.cz.
Nadmorská výška osady: cca 674 m n. m.,
zdroj: mapy.cz.
Zaujímavosti v osade:
zvonica (GPS: 49.409437, 18.798856)
a cintorín (GPS: 49.412686, 18.801908).
GPS osady: 49.409525, 18.799270.
Znázornenie trasy na mapy cz: https://sk.mapy.cz/s/golegabure.
Osada Lazy sa nachádza v časti mesta Čadca – Vojty.
V súčasnosti osada zrejme pozostáva z dvoch častí/ samôt. Drevené informačné tabule
nazývajú tieto časti/ samoty pod názvom pľace. Prvý pľac sa nazýva Lazy
a druhý U Repáka. Tieto samoty/ pľace sú od seba vzdialené približne
170 metrov, pričom samota Lazy je evidentne hustejším osídlením, ktoré pod
uvedeným názvom označuje i aktuálny katastrálny portál. Možno ju teda považovať za osadu, hlavnú sídelnú jednotku a časť U Repáka potom predstavuje samotu, ktorá patrí pod osadu Lazy. Nad obomi sídelnými jednotkami sa vypína Vojtov vrch s nadmorskou výškou 840 metrov.
Vojtov vrch má v našom pomyselnom príbehu dôležitú
rolu. Keď sa pozrieme na mapové listy I. vojenského mapovania z 18.
storočia, vidíme iba názov „Woidia.“ Jedná sa pravdepodobne o starší názov
Vojtovho vrchu.
V 19. storočí sa situácia mení a na mapách II.
vojenského mapovania nachádza evidentne viac sídelných jednotiek, pričom asi
tri z nich nesú názov „do Woyta.“ Patrili tam Lazy, Podhrady a možno
i Murčovci, Janščovci. Pomenovanie vrchu sa zmenilo na nám viac povedomé;
„Wojtow B.“
Predpokladajme, že práve prvotný názov vrchu mal významný
vplyv na rýchlo pribúdajúce sídelné jednotky, ktoré sa nachádzali v
jeho bezprostrednej blízkosti. Tretie vojenské mapovanie (19. storočie) už pomenúva
konkrétnu osadu; „do Vojtov“ – dnešné Lazy.
Na Štátnej mape z roku 1955 nachádzame na mieste osady
dva názvy; „Lazy“ a „Do Repáka.“ Túto mapu si môžete pozrieť na webovej
stránke; https://www.staremapy.sk/?zoom=17&lat=49.394133651480715&lng=18.792058636260535&map=SMO5. Mapy.cz časti/ samoty uvádzajú s názvom Vojty Lazy
a Vojty, pričom označenie "Vojty" patrí samote U Repáka.
Prístup do osady môže byť nenáročný (autom) i náročný
(pešia turistika). Od jari do jesene sa tu za priaznivého počasia dostanete
i autom. A nemusí to byť priamo terénne vozidlo, avšak problém je
s parkovaním v osade.
Pre pešiu turistiku použite žltú turistickú trasu, ktorá sa
v osade Kýčera napája na zelenú a neskôr i na červenú turistickú
trasu. Pešia turistika ponúkne zaujímavé výhľady i krásnu prírodu.
V osade sú niektoré chalupy využívane rekreačne, niektoré sú už opustené
a chátrajú.
O význame tohto miesta a samotného vrchu Vojtov
vrch svedčí i fakt, že v súčasnosti sa jedná z častí mesta Čadce
volá Vojty.
Veľmi peknou a zároveň najbližšou osadou sú Grapovci v katastri mesta Krásno nad Kysucou. Do osady Grapovci Vás dovedie modrá turistická trasa po cca 930 metroch. Osadu si môžete pozrieť tu; /osadami-kysúc/krasno-nad-kysucou.
Osada/ samota Lazy
Samota U Repáka
Historický názov osady: do Vojtov, III. vojenské mapovanie.
Prístup do osady: náročný v prípade pešej turistiky.
Začiatok trasy, meranie od: autobusovej zastávky Čadca, Rieka - Belajka.
Dĺžka trasy: cca 2,9 km, zdroj: mapy.cz.
Prevýšenie trasy: cca 246, zdroj: mapy.cz.
Nadmorská výška osady: cca 723 m n. m.,
zdroj: mapy.cz.
GPS osady/samoty Lazy: 49.395789, 18.795293.
GPS samoty U Repáka: 49.393045, 18.793136.
Znázornenie trasy na mapy cz: https://sk.mapy.cz/s/nonodulebe.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.
Osada/samota Lazy
Samota U Repáka
Osadu u Gabriša by dnes na mape Čadce hľadal každý zbytočne.
Jej osud bol spečatený výstavbou najväčšieho sídliska v meste Čadca, ktoré
poznáme pod názvom Kýčerka. Podľa dnešnej zástavby by sa pôvodná osada dala
ohraničiť ulicami Okružnou, Komenského a SNP.
Prvú zmienku o stavbách na tomto území možno nájsť pri 1. vojenskom
mapovaní z roku 1783. Žiaľ nejaká z malých osád na západ od centra
vtedajšej Čadce nemá názov. Názov Gabrisja nachádzame až na mape
2. vojenského mapovanie z roku 1839, pričom meno osade dalo priezvisko
Gabriš.
Hranice osady vtedy určoval Gabrišovský potok na východe,
bažiny na jej severe v smere k starej hradskej na Turzovku a trati Čadca -
Makov, polia s Kyzkovým potokom na západe a úhľadnými poliami na juhu, ktoré
stúpali po svahu až k osade Kýčerka.
Roku 1930 v nej stálo 23 domov pričom mala 111 stálych
obyvateľov. V osade boli taktiež dve kaplnky v záhradách pri ceste. Jedna
kaplnka stála na začiatku osady a vybudovaná bola z poverčivosti miestnych,
nakoľko sa tradovalo, že na mieste máta.
Deti z pľacu v tomto období navštevovali spádovo ľudovú
jednotriednu školu u Hluška, (dnes Základnú umeleckú školu Jozefa Potočára) a
to do štvrtej/piatej triedy. Ostatné ročníky museli absolvovať v Meštianskej
škole v Čadci.
Obdobie 2. svetovej vojny prečkala osada bez výrazných
zmien. Jediný incident sa odohral počas ústupu pomocných príslušníkov
nemeckej armády, pri ktorom sovietsky delostrelci nechtiac riadenou streľbou
zasiahli dom Ľudovíta Kultána, z ktorého ostala len polovica. Našťastie sa
incident odohral bez strát na životoch.
V období socializmu zažila osada stavebný rozmach, drevenice
ustupovali a počet domov sa rozrástol na približne 30. Osada si napriek novej
výstavbe udržiaval svoj agrárny vzhľad. Na konci 60. rokov však bolo jasné, že
sa bude stavať nové sídlisko a osada mala byť výrazne rozšírená radovou
výstavbou domov pre zamestnancov blízkeho Okresného ústavu národného
zdravia Ivana Hálka, dnes Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca. Žiaľ
projekt sa nerealizoval, miesto neho bola nad osadou vyhlásená stavebná
uzávera, ktorá prakticky znamenala jej koniec. Množstvo novopostavených domov
ale i rozostavaných domov bolo MNV vyvlastnených a zbúraných, rovnaký osud
postihol i drevenice. Obyvatelia osady boli presťahovaní do novopostavených
panelákov v blízkosti ich niekdajšej osady a množstvo ich potomkov žije na
tomto sídlisku dodnes.
Asanácií sa vyhli len tri domy a to vďaka úsiliu ich
majiteľov, ktorí boli ochotní písať až vtedajšiemu prezidentovi republiky
Husákovi, ktorý zabezpečil ich vyňatie z demolačných plánov, nakoľko i podľa
zákonov ČSSR boli porušené ich práva a MNV v Čadci výrazne pochybil vo
vydávaní stavebných povolení na mieste stavby budúceho sídliska.
Osada bola teda zbúraná a jej okolie z časti splanírované.
Tri domy, ktoré ostali, pohltilo nové sídlisko. Avšak ako to už býva, búranie
domov bolo veľakrát dosť povrchné, pričom išlo najmä o to odstrániť stavbu a
nie jej základy a preto, dodnes keď v spodnej časti sídliska Kýčerka realizuje
mesto stavebné projekty možno vo výkopových jamách zazrieť základy pôvodných
domov tejto už neexistujúcej osady.
Je veľmi smutné, že názov osady sa nezachoval aspoň v názve
niektorej z nových ulíc, či aspoň názve autobusovej zastávky. V roku 2022 bola
pod školou J. A. Komenského v Čadci vybudovaná skromná kaplnka, ktorá má slúžiť
ako malá pamiatka na ľudí, ktorí v tejto vymazanej osade žili.
Vo
fotoalbume si môžete pozrieť pôvodnú podobu osady U Gabriša. Autorom
čiernobielych záberov z Jurošáku je pán Golis Miroslav a sú vo
vlastníctve Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko
Archív Čadca. Farebné fotografie zachytávajú novopostavenú spomienkovú
kaplnku ako i domy, ktoré v minulosti patrili do osady avšak búranie sa
vyhli a dodnes slúžia na bývanie, autor: Lukáš Michal Kubiatko
.
Autor textu a fotografií bez uvedenia zdroja: Lukáš Michal Kubiatko, Čadca.
Historický názov osady:
Gabrisja, II. vojenské mapovanie.
Približná nadmorská výška zaniknutej osady: cca 439 m n. m.,
zdroj: mapy.cz.
GPS zaniknutej osady: 49.435369, 18.770720.