Súčasný neskoro barokový a jednoloďový kostol bol postavený
v rokoch 1787 až 1793. Niektoré zdroje uvádzajú dokončenie kostola v roku
1794. Objekt je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1963. V interiéri môžeme obdivovať
kazateľnicu a vitrážové okná z roku 1916. Výstavbu kostola v obci Skalité
podporil gróf Anton Esterházi. Tento fakt i samotnú stavbu objektu opisuje
listina z roku 1793.
Kánonická vizitácia z rokov 1798 až 1803 uvádza,
že "pod vežou je akýsi malý priestor s klenbou a vchodom
zvonka", zdroj: https://www.skalite.sk/volny-cas-a-turizmus/pamatihodnosti/.
Avšak tento priestor nie je krypta, tá sa v kostole nenachádza. Môže sa jednať o
dutinu, ktorá vznikla pri stavbe veže kostola. Veža je údajne hlboko
podmurovaná, pri jej stavbe sa prihliadalo na stúpajúci terén.
Po výstavbe doň premiestnili staré oltáre z pôvodného
kostola, ktoré boli neskôr renovované, konkrétne v roku 1801 maliarom zo Žiliny. Tento známy umelec realizoval i maliarske úpravy
Budatínskeho hradu. Jeho meno bolo Alexander Lužinský.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom mal dvoch predchodcov.
V minulosti na území obce stáli drevené kostoly a oba boli zasvätené
sv. Jánovi Krstiteľovi.
Prvý kostol postavili v roku 1693. V tomto čase
bolo Skalité filiálkou (pobočkou) farnosti Čadca. Druhý drevený kostol bol postavený vďaka pátrovi Leopoldovi
Tempesovi v roku 1723. Leopold Tempes bol tešínsky jezuitsky misionár. Kostol
bol spočiatku filiálny, neskôr v roku 1749 farský. V tomto roku bola
v obci zriadená i prvá fara.
V roku
1796 obyvatelia Čierneho tento kostol rozobrali a za pomoci veriacich z obce
Svrčinovec objekt premiestnili do obce Čierne, kde istý čas slúžil svojmu
účelu.
Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.
Zdroj informácií: LIŠČÁK, M.: Čadca a okolité obce v správe panstva
Strečno od konca 18. storočia do polovice 19. storočia. Kysucké múzeum
v Čadci, 2018. ISBN 978-80-88708-62-9. VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra
Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3.
TURÓCI, M.: Z Makova do Budatína. Čadca: Kysucké múzeum
v Čadci, 2020. ISBN 978-80-89751-29-7. https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=7278.
https://cierne.fara.sk/o_farnosti.php.
Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.497542, 18.897139.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.
Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.497140, 18.898335.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.
Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.495483, 18.889612.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.