Radoľa
... prezrite si zaujímavé lokality v Radoli ...

Z histórie kaštieľa

  Renesančný kaštieľ sa nachádza v obci Radoľa, neďaleko Kysuckého Nového Mesta. Ako sídlo šľachty bol postavený v 16. storočí, prvýkrát sa písomne spomína v roku 1575. V minulosti predstavoval objekt so štvorcovým pôdorysom a pripomínal dvojposchodovú obytnú vežu, ktorá mohla byť chránená múrom, hradbou. Na kaštieli boli umiestnené i slnečné hodiny. V súčasnosti má pôdorys obdĺžnika s dĺžkou cca 25 metrov. 

Staviteľmi boli Suňogovci 

  Suňogovci boli majiteľmi Budatínskeho panstva, do ktorého patrila i Radoľa. Ku kaštieľu patril pomerne veľký majer, ktorý sa spomína v roku 1658. Choval sa tu dobytok i pávy. Majer disponoval hospodárskymi budovami, ovocnou záhradou i záhradou, kde sa pestovala kapusta. Ak by sme sa vrátili v čase našli by tu ďalej pivovar, chmeľnice, mlyn, pílu a rybník. Časť budovy majera stojí dodnes, viac sa o ňom dočítate nižšie.  

Gašpar III. Suňog 

  Gašpar inicioval prestavbu kaštieľa a žil v ňom na konci 17. a na začiatku 18. storočia. Za jeho pôsobenia boli súčasťou kaštieľa budovy pre koče a vozy, uvádzajú sa i stajne. Suňogovci vlastnili kaštieľ až do roku 1798. Na konci 18. storočia sa novými vlastníkmi kaštieľa a zároveň celého panstva stali Čákiovci. Začiatkom 19. storočia kaštieľ zachvátil požiar. 

Zo súčasnosti kaštieľa 

  Kaštieľ Radoľa v súčasnosti slúži ako expozícia Kysuckého múzea v Čadci. Objekt je prístupný celoročne a môžeme v ňom obdivovať napríklad stálu expozíciu: „Meštianske bývanie na Kysuciach.“ Samozrejme v kaštieli nájdeme i ďalšie, zaujímavé expozície, výstavy, ktoré sa pravidelne menia. Organizujú sa tu prednášky, prezentácie, tvorivé dielne a podobne. Všetky podstatné informácie, aktuálne i pripravované zaujímavosti nájdete na webovom sídle kaštieľa: https://www.kysuckemuzeum.sk/sk/kastiel-radola. Kaštieľ patrí pod Kysucké múzeum od roku 1983, predtým prešiel rekonštrukciou.
  Areál s rozlohou 1 721 m² je oplotený, upravený, vhodný na posedenie a oddych. Nachádzajú sa tu pozostatky hospodárskych budov. Mimo areálu kaštieľa, avšak v jeho bezprostrednej blízkosti nájdeme pozostatky bývalého majera.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Zdroj informácií: https://www.kysuckemuzeum.sk/sk/historia-kastiel-radola.

  Polykultúrna lokalita s názvom „Koscelisko“ sa nachádza v obci Radoľa na vyvýšenine s nadmorskou výškou cca 380 m n.m. Jedná sa pravdepodobne o najzaujímavejšiu archeologickú lokalitu na území Kysúc. Vďaka viacerým odborným výskumom sa výrazne obohatila história regiónu.

Aké tajomstvá Koscelisko prezradilo?

  Predpokladá sa, že v druhej polovici 13. storočia tu stál murovaný kostol postavený z kameňa. Tento fakt robí z kostola v Radoli najstaršiu sakrálnu stavbu na Kysuciach. Keď kostol stratil svoju funkciu postupne poslúžil miestnemu obyvateľstvu ako lacný zdroj kameňa. Pri rekonštrukcii Kaštieľa v Radoli bolo zistené, že torzo kostola bolo využité i pri jeho výstavbe.

  Prvým, kto na lokalite vykonal výskum bol archeológ Anton Petrovský Šichman. Krátky výskum prebiehal na jeseň roku 1956. Šichmanovi sa podarilo odkryť veľkú časť muriva, ktoré bolo v tom čase možné pozorovať na lokalite nad úrovňou terénu. Šichman zistil, že sa jednalo o jednoloďovú sakrálnu stavbu s obdĺžnikovým pôdorysom, presbytériom (miesto pre kňaza) a sakristiou s pôdorysom v tvare štvorca. V sutinách kostola našiel i fragment kamenného článku, ktorý v minulosti zdobil vstup do objektu. Šichman identifikoval i kamenný oltár, postavený v lodi kostola a základy kazateľnice v presbytériu, tzv.: ambón. Približný zánik kostola Šichaman datoval do polovice 15. storočia. Počas archeologického výskumu kostola našiel tri hroby. Z toho jeden hrob prestavoval dieťa uložené v nádobe. „Pohreb“ sa pravdepodobne uskutočnil v čase, keď už bol kostol v ruinách. Hrob bol vyhĺbený čiastočne do muriva kazateľnice (ambónu) v presbytériu. Neskorší výskum ukázal, že v jednom hrobe bol pochovaný muž v čase smrti vo vekovom rozpätí 40 až 45 rokov. Tento muž počas svojho života vykonával fyzicky namáhavú prácu.
  V rokoch 1988 až 1990 pokračovala vo výskume lokality archeologička Kysuckého múzea Marcela Ďurišová. Svoju pozornosť upriamila na preskúmanie cintorína, ktorý sa v minulosti nachádzal pri kostole. Počas svojej práce identifikovala 16 hrobov. V jednom hrobe bol nájdený prsteň z bronzu, zdobený výjavom vtáka. Avšak najvzácnejší objav predstavuje gotická kostená plastika svätice nájdená v ruinách kostola. Vyrobená bola zrejme v 14. storočí na území Francúzska alebo nemeckého Porýnia. Výška sošky je približne 8 cm a v minulosti mohla slúžiť i ako rukoväť nožíka. V súčasnosti sa nachádza v Kaštieli Radoľa, tvorí súčasť stálej archeologickej expozície. Soška je tiež známa ako "Kysucká Madona." Ďurišová konštatovala, že na cintoríne sa pochovávalo od polovice 13. do polovice 15. storočia. Poukázala i na možný násilný zánik kostola v období 1429 až 1431. Archeologička Marcela Ďurišová počas výskumu identifikovala na lokalite i lužické pohrebisko z doby bronzovej.
  V roku 2012 – 2013 prebiehal na Koscelisku ďalší výskum, na ktorom sa podieľalo Kysucké múzeum a Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied Nitra. Výskumný tím upriamil svoju pozornosť opäť na kostol. Podarilo sa im určiť konkrétne rozmery kostola, okrem iného vnútorný rozmer, ktorý mohol dosahovať 8 x 7 metrov. Presbytérium, miesto pre kňaza dosahovalo rozmery 4,8 x 4,5 a sakristia 3,5 x 3,5 metra. Celkovo mal kostol dĺžku cca 15 metrov. Ku kostolu bola v neskoršom období dobudovaná kostnica na uloženie telesných pozostatkov zo starších hrobov. Staršie hroby boli poškodené pri výkope nových hrobových miest. V kostole mohlo byť počas jeho existencie pochovaných cca 70 ľudí. Celkovo bolo preskúmaných 42 hrobov, z toho 14 hrobov v kostole a 28 hrobov na cintoríne. Výskum prebiehal pod vedením archeologičky Mgr. Danky Majerčíkovej z Kysuckého múzea v Čadci.
Výskumy v priebehu rokov dokázali, že kostol na Koscelisku pravdepodobne zanikol okolo polovice 15. storočia, ako tvrdil Anton Petrovský Šichman. V interiéri sa podarilo nájsť vrstvu prepálenej hliny, ktorá obsahovala i uhlíky, čo by dokazovalo, že objekt zanikol násilne pri požiari. Možnú oporu následného zániku môžeme hľadať i v náleze vo forme hrotu šípu do kuše. K zániku mohli prispieť i vojská husitov v roku 1429, prípadne bratríkov v roku 1431.
K lepšiemu poznaniu, kedy kostol zanikol prispel i Šichmanov nález detského hrobu, ktorý bol vyhĺbený do muriva kazateľnice. Nádobu sa podarilo datovať do obdobia okolo roku 1430 a „pohreb“ nemohol byť uskutočnený za užívania objektu i vzhľadom na to, že pri archeologických výskumoch sa nepodarilo objaviť zvyšky podlahy. Je zrejmé, že podlahu kostola tvorila iba utlačená hlina.
  Na Koscelisku sa však pochovávalo omnoho skôr. V dobe bronzovej na lokalite postupne vzniklo rozlohou veľké pohrebisko ľudu lužickej kultúry. Ako bolo vyššie uvedené už archeologička Marcela Ďurišová, našla na ploche tri urnové hroby.
  Počas rokov 2016 – 2018 sa na Koscelisku podarilo identifikovať ďalšie tri podobné hroby, tzv.: mohylové. Výskum bol výsledkom spolupráce Kysuckého múzea v Čadci a Via Magna s.r.o.
  Fotografie v albume boli vyhotovené počas archeologického výskumu v roku 2013. Ďalšie fotografie sú z roku 2021. Murivo kostola je v súčasnosti zasypané, aby sa predišlo jeho deštrukcii. Pri vstupe na lokalitu si v teréne i na niektorých mapách môžeme všimnúť výraznú priekopu a val. V teréne to pripomína vlnu. V minulosti sa mohlo jednať o obranný prvok lokality. Už Anton Petrovský Šichman našiel v týchto miestach keramiku lužickej kultúry.    
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Zdroj informácií: https://www.mojekysuce.sk/clanky-a-komentare/luzicke-pohrebisko-v-radoli-koscelisku. VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3. SAMUEL, M. – MAJERČÍKOVÁ, D. – FURMAN, M.: Archaeologia historica. 2014, roč. 39, č. 2, s. 723-737. Zaniknutý stredoveký kostol v Radoli-Koscelisku (výsledky revízneho a zisťovacieho výskumu v rokoch 2012–2013). Kysucký múzejník; elektronický populárno-vedecký časopis Kysuckého múzea 2/2021, ročník 2. Majerčíková Danka. Archeologický fond Kysuckého múzea. Str: 58-63. ISSN 2729-7446. Kysucký múzejník; elektronický populárno-vedecký časopis Kysuckého múzea 1/2020, ročník 1. Majerčíková Danka. Stredoveký kostol v Radoli. Str: 18-25. ISSN 2729-7446. 

  Majer v obci Radoľa patril pod Budatínske panstvo a spomína sa v roku 1658. V časoch svojho fungovania bol pravdepodobne najväčším na Kysuciach. V súčasnosti z objektu zostal súvislý múr s dĺžkou cca 50 metrov a výškou cca 2 metre. Pre zaujímavosť Kaštieľ Radoľa, ktorý stojí v susedstve, má približne polovičnú dĺžku, teda 25 metrov. Stavebným materiálom múru je prevažne kameň, miestami popretkávaný pálenými tehlami. Tieto zbytky sú dôkazom zrejme najstaršieho objektu svojho druhu na Kysuciach, ktorý sa zachoval dodnes. I keď iba vo forme kamennej podmurovky. 
  Ak sa postavíme k múru čelom môžeme si na pravej strane všimnúť zrejme „vstup so schodiskom“ a v ľavej časti kamennú klenbu pivnice. Areál majera je žiaľ neprístupný, nachádza sa na oplotenom pozemku, ktorý patrí Severoslovenským vodárňam a kanalizáciám.
  Majer v minulosti zastával funkciu veľkého hospodárstva, veľkostatku so zameraním sa na rastlinnú i živočíšnu výrobu, prípadne kombináciu spomínaných druhov výroby. K majeru v Radoli patrili i hospodárske budovy, ovocná záhrada, záhrada, kde sa pestovala kapusta, pivovar, chmeľnice, mlyn, píla a rybník. Choval sa tu dobytok i pávy. Na webovej stránke Kysuckého múzea v Čadci sa dozvedáme o jednotlivých druhoch a počtoch chovaných zvierat: 50 kráv, 25 sliepok, 10 moriek, 15 husí, 5 pávov, 30 svíň a okolo 800 kusov valašského dobytka.
  V minulosti by sme majer našli i v ďalších kysuckých obciach a mestách, napríklad v Ochodnici, Oščadnici, Čadci, Zákopčí i Povine.  
  Približný vzhľad majera si môžeme pozrieť na maľbách Thomasa Endera, vo fotoalbume. Maliar zachytil jeden objekt pod hradom Lietava a druhý vo Vrátnej doline.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Zdroj informácií: LIŠČÁK, M: Päť panstiev. Kysucké múzeum v Čadci, 2016. ISBN: 978-80-89751-12-9.  https://www.kysuckemuzeum.sk/sk/historia-kastiel-radola.