kysuckoukrajinou

Kaštieľ Oščadnica s lesoparkom, Oščadnica

Kaštieľ Oščadnica dal postaviť gróf Valentin Ballestrem (Valentin von Ballestrem) v rokoch 1910 - 1913. Neoklasicistický, dvojpodlažný objekt slúžil ako letné poľovnícke sídlo. Na priľahlej ploche 3 hektáre vznikol lesopark, vysadená bola i topoľová alej až do Čadce. Pozemky, na ktorých gróf Valentin Ballestrem vybudoval kaštieľ s lesoparkom zakúpil jeho otec a gróf František Ballestrem (Franz) od Popperovcov. V minulosti sa v týchto miestach nachádzal majer (veľkostatok) i mlyn. Gróf Valentin Ballestrem nechal v rokoch 1914 - 1916 vybudovať i Kuneradský zámok.
Ballestremovci pochádzali z rodiny, ktorej korene siahajú až do 16. storočia. Ich predkovia boli pôvodom z Piemontu v Taliansku. Staviteľ Kaštieľa Oščadnica s lesoparkom bol nasledovníkom nemeckej vetvy tohto starého rodu. Narodil sa v roku 1860 v poľskom meste Vroclav. So svojou ženou mali 9 detí. Keď v roku 1910 zomrel jeho otec František, prevzal Valentin majetok a podnik do svojich rúk. Vybudoval koksovňu i elektráreň a z grófa sa stal bohatý a významný priemyselník. Kaštieľ Oščadnica vlastnil do roku 1918, zomrel v roku 1920.
V roku 1918 spravovala kaštieľ a priľahlý park akciová spoločnosť so sídlom vo Viedni. V období od 1938 až 1939 sa za pôsobenia ďalšieho majiteľa vybudoval dom pre kočiša s priestormi pre uschovanie kočov i maštale na chov šľachtených koní.
V roku 1948 bol objekt znárodnený a v 1981 bola v jeho priestoroch zriadená Kysucká galéria v Oščadnici.
V súčasnosti sú kaštieľ i lesopark národnými kultúrnymi pamiatkami, vlastníkom je Žilinský samosprávny kraj. V lesoparku môžeme obdivovať naše i cudzokrajné dreviny.
Počas rokov 2020 – 2022 prešiel objekt obnovou. Kaštieľ je verejnosti prístupný a v jeho priestoroch naďalej sídli Kysucká galéria v Oščadnici; http://www.kysuckagaleria.sk/. V areáli sa konajú i Slávnosti sv. Huberta.
Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.

Zdroj informácií: TURÓCI, M.: Z Makova do Budatína. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2020. ISBN 978-80-89751-29-7. https://www.ballestrem.de/. https://www.oscadnica.sk/obec-2/pamiatky/. http://www.kysuckagaleria.sk/o-firme. https://www.youtube.com/watch?v=uDVN86cJbl4.

Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie, Oščadnica

Jedna z najkrajších kysuckých kaplniek sa nachádza v časti obce Oščadnica, ktorá je známa pod názvom Dedovka. Kaplnku postavili pod vrchom Dedová (916 m n. m.) miestni obyvatelia v roku 1948 v nadmorskej výške cca 823 metrov, zasvätená je Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Kaplnku poznáme tiež pod názvom; Kaplnka Zadedová – Príslop (nakoľko je situovaná za osadou Zadedová a zároveň neďaleko osady Príslop), Kaplnka Zadedovou a v oščadnickom nárečí Kaplička za Ďidovum. Obklopená je krásnou prírodou a okolitými osadami Príslop, Zadedová, Komovci, Vojtušovci a Grófovci. Objekt sa využíva sa slúženie bohoslužieb i ako zvonica.
Vedľa kaplnky stojí biely kamenný kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom. Na podstavci sa nachádza text: „Klaniame sa ti pane Ježišu Kriste a dobrorečíme tebe lebo si skrze svoj svätý kríž svet vykúpil.“ „Ježišu buď nám milostivý.“
Prístup ku kaplnke vedie cez spomínané osady Grófovci, Príslop, Zadedová. Od lyžiarskeho strediska v Dedovke vedie ku kaplnke žltá turistická trasa cez osadu Zadedová. Táto trasa má dĺžku cca 2,5 kilometra s prevýšením 182 metrov.
Pri tejto kaplnke sa stretávame so zaujímavým príbehom, ktorý hovorí o istom chlapcovi, vizionárovi Floriánovi Tabačkovi z Radôstky, ktorý slúžil u oščadnického gazdu Trúchleho. V skutočnosti obyvatelia dediny túžili po kaplnke z toho dôvodu, aby sa mali kde stretávať a mohli vykonávať pobožnosti. Postavili ju z vlastných nákladov, obetovaním voľného času a prácou svojich rúk. V kaplnke postavili oltár, kde bola umiestnená socha Panny Márie, ktorú darovala pani Anna Mičáková z Čadce. Do veže vložili zvon z Višňového, za ktorý zaplatili 4000 Sk. Zvon posvätil v roku 1948 dekan Štefan Krautman pod podmienkou, že chlapec pastier Tabaček bude prepustený zo služby. Gazda, u ktorého chlapec slúžil, ho prepustil už aj z toho dôvodu, že chlapec prestal poslúchať. Kaplnku posvätil miestny kaplán Vojtech Štrbák v roku 1948, zdroj informácií: https://www.oscadnica.sk/obec/o-obci/pamiatky/.
Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.

Kalvária s kostolom, Oščadnica

Kalváriu v Oščadnici postavili oščadnickí veriaci z vďačnosti za to, že počas II. svetovej vojny, kedy sa počas jedného mesiaca roku 1945 intenzívne bojovalo na Veľkej Rači, nikto z obyvateľov nepadol a obec vyviazla bez veľkých škôd.
S výstavbou Kalvárie sa začalo v roku 1946. Najskôr to boli prípravné práce: vozenie materiálu a kopanie cestičiek. Samotná stavba sa začala realizovať na jar v roku 1947.
Projekt Kalvárie vypracoval architekt Anton Medrický a realizáciu stavby uskutočnil murársky majster Rudolf Štens. Jednotlivé reliéfy zastavení na krížovej ceste zhotoviliv Chrámovom družstve v Pelhřimove. Autorom sochy 14. zastavenia je rodák a ľudový majster Jozef Pazdera z Oščadnice.
Kostol obyvatelia Oščadnice vystavali v rokoch 1947 – 1948. Architekt Anton Medrickýdaroval do kostola pozlátený obraz Panny Márie s Ježišom.
Kalvária i kostol boli vybudované výlučne z milodarov farníkov, rodákov, robotníkov a oščadnických bratov a sestier žijúcich v USA. Na každom zastavení sa v spodnej časti nachádza malá tabuľka. Táto obsahuje mená ľudí, ktorí prispeli na vybudovanie konkrétneho zastavenia krížovej cesty. Zásluhy za vybudovanie objektu sa pripisujú i duchovnému Štefanovi Krautmanovi, ktorý v tom čase pôsobil v Oščadnici a notárovi MartinoviBernátovi. Zaujímavosťou je, že počas výstavby kostola dodával dobrovoľný hasičský zbor vodu z rieky.
Vysviacka objektu sa uskutočnila dňa 15. augusta 1948 za prítomnosti 20 000 pútnikov.
Kalvária s kostolom určite stojí za návštevu. Cesta zastaveniami predstavuje príjemnú prechádzku. Kľukatiace sa cestičky Vás dovedú až na samotný vrchol kopca, kde stojí kostol.Tu sa Vám naskytne krásny pohľad na obec Oščadnica. Pod kostolom netreba minúť ani Boží hrob.
Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.

Zdroj informácií: https://www.oscadnica.sk/obec-2/pamiatky/.

Lurdská jaskyňa, Oščadnica

Lurdská jaskyňa bola postavená v roku 1940, výstavba trvala necelé 3 týždne. Za jej výstavbu sa zasadil vtedajší oščadnický notár Martin Bernát, významná osobnosť obce (je po ňom pomenované i centrum obce: "Námestie Martina Bernáta"). Obyvatelia obce sa podieľali na výstavbe a za 2 dni nanosili dostatok kameňa pre vybudovanie objektu.

Pozemok, na ktorom stojí bol odkúpený za 500 Sk. Ján Moskaľ Haladej vyzbieral 7 000 Sk na cement a finančné ohodnotenie murárov. Farár, ktorý v tomto období pôsobil v Oščadnici kúpil z vlastných peňazí kamennú sochu Panny Márie Lurdskej. Farárom bol Štefan Krautman a cena sochy predstavovala sumu: 2 000 Sk.
Notár Martin Bernát sa inšpiroval výstavbou Lurskej jaskyne počas návštevy Trenčianskych Teplíc.
Lurdská jaskyňa sa nachádza pri hlavnej ceste, neďaleko centra obce Oščadnica. V obci je zaužívaný názov tejto lokality: "Pri Trojičke."

Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.

Zdroj informácií: https://visit.oscadnica.sk/lurdska-jaskyna.html.

"Vápenka", Oščadnica

Jedná sa o cestu, ktorá vedie okolo kostola a novej fary. Miestni obyvatelia ju vždy volali „vápenka.“ Tradovalo sa, že svoje pomenovanie dostala vďaka masovému pochovávaniu obyvateľov obce. Súčasná cesta mala byť vybudovaná nad masovým hrobom. Ľudské telá boli nahádzané do jednej jamy a posypané vápnom. Tak sa hovorilo v Oščadnici ... no nedalo mi a začal som doma hľadať oporu v literatúre. A podarilo sa. V rokoch 1846 – 1847 zasiahol kysucké obce hladomor. V roku 1847 zomrelo v Oščadnici celkovo 242 dospelých obyvateľov na tzv.: hladový týfus. V ďalšom roku to bolo 69 mŕtvych. Dôvod smrti: škvrnitý týfus. Príčina: hlad, nedostatočná hygiena a zavšivavenosť obyvateľstva. Telá mali byť hromadne pochované v jame, zasypané vápnom a napokon vrstvou hliny. Tento masový hrob mal byť pripravený na už zmienenej ceste; pri kostole a novej fare v obci. Autorka príspevku túto cestu nazýva „Vápenica“ a ďalej uvádza, že i svadobčania sa vyhýbali tejto ceste, aby im to neprinieslo nešťastie. Ľudské pozostatky boli údajne objavené i pri budovaní novej fary.

Zdroj info: Zborník Kysuckého múzea – recenzovaný vedecký časopis. Ročník XXI., číslo 1-2. Kysucké múzeum v Čadci, 2020. GARAJOVÁ, D.: Človek a krajina: Vplyv krajiny na prirodzený pohyb obyvateľstva v 19. storočí na príklade obce Oščadnica. Str. 100.

Ľudový dom č. 388 a 393, Oščadnica

Domy, respektíve tradičné ľudové chalupy sa nachádzajú v Oščadnici na Vyšnom konci, smer Lalikovci (Snowparadise, Veľká Rača – Oščadnica). Domy stoja priamo na hranici súčasnej cesty, nemožno si ich nevšimnúť. Hneď za nimi sa nachádza odbočka do časti Oščadnica – Rovné.

Oba objekty sú zapísané v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky a pochádzajú zo začiatku 20. storočia, konštrukcia objektov je zrubová, zdroj: https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-nkp/.
Medzi chalupami v minulosti stála ďalšia drevenica. V súčasnosti na jej mieste stojí už len kamenné torzo.
Pri chalupe so súpisným číslom 388 sa uvažovalo o presune do Múzea kysuckej dediny – Skanzen Vychylovka, zdroj: Janík, M. - Liščák, M. (2021). Napokon zostala stáť na svojom mieste. Majiteľ sa o objekt vzorne stará úž niekoľko rokov. Drevenicu si je možné i prenajať: http://drevenica.eu/. Na webovej stránke sú fotografie interiéru. Avšak rok výstavby, ktorý je na webovej stránke uvedený: „z konca 17. storočia“ je potrebné brať s rezervou.
Pôvodným vlastníkom chalupy č. 388 bol Rudolf Gavlák. Z architektonického hľadiska sa jedná o dvojdom, ktorý pozostáva z pitvora. Pitvor dispozične spája ľavú i pravú časť objektu, tieto časti pozostávajú z obytných izieb a prislúchajúcej komory. Chalupa má pivnicu a podkrovný priestor (prístup z pitvora do podkrovia). Ďalšia miestnosť domu sa uvádza ako maštaľ. Ostatné hospodárske objekty už zrejme neexistujú. Zaujímavé sú najmä vstupné dvere do objektu, pravdepodobne pôvodné.

Vlastníkom chalupy so súpisným číslom 393 bol Michal Poláček, zdroj: Janík, M. - Liščák, M. (2021).

Prehľad ďalších nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok na Kysuciach nájdete v sekcii; /nkp-na-kysuciach.

Zdroj info: LIŠČÁK, M. – JANÍK, M. 2021. Prenesené Kysuce. Čadca: Kysucké múzeum, 2021. ISBN 978-80-89751-30-3.