Zaniknutý majer Rakovka

  Majer Rakovka (Rakowka?) spomína v jednej zo svojich kníh historik Marián Liščák. Autor uvádza, že majer sa prvýkrát spomína v roku 1749 a situovaný bol na hranici Strenčianskeho panstva. Majerníkom bol Adam Sýkora z Krásna. Na majeri sa choval dobytok. Ďalšími majerníkmi boli Šimon Bazilides (1797), ktorý choval približne 15 kráv a Efraim Joachimovič z Krásna. Ten mal majer v prenájme v roku 1815.¹ Prenájom panského majera Rakovka stál 500 zlatých ročne.²
  Označenie majera Rakovka si môžeme všimnúť na mapových listoch II. vojenského mapovania z 19. storočia. Majer sa uvádza na mapách pod skratkou M.H. Vybudovaný bol pod súčasným Chotárnym vrchom, ktorý sa nazýval podľa II. vojenského mapovania „Rakowka.“ Na mape sú evidentné viaceré objekty, ktoré tvorili jeden celok – majer.
  Lokalita bývalého majera sa pravdepodobne nachádza v katastrálnom územní obce Ochodnica, pod Chotárnym vrchom. Jedná sa o rozhranie katastrov mesta Čadca, Krásno nad Kysucou a obcí Dunajov, Ochodnica.
  Predpokladané pozostatky sa nachádzajú v nadmorskej výške približne 825 metrov nad morom. Ľudia pamätajú, že na danom mieste sa nachádzali „kamenné ruiny budovy.“ Zrejme sa jednalo o kamenné podmurovky, ktoré niesli drevenú konštrukciu bývalého majera, respektíve komplex viacerých budov. Tie boli vybudované vo svahu.
  Na lokalite sa nachádza množstvo kamenia, evidentné sú i úpravy terénu. Miestami možno v teréne pozorovať vystupujúce, súvislé kopy kameňov, zrejme bývalých priečok. Kde – tu človek narazí na priehlbiny, ktoré môžu byť prepadnutými pivnicami majera.
  V mieste bývalého majera sa nám podarilo nájsť úlomok keramickej nádoby, ktorý nesie stopy zelenej glazúry (výška cca 4 cm, hrúbka cca 1 cm). Zrejme sa jedná o časť ucha nádoby (za určenie ďakujem Mgr. Danke Majerčíkovej).
  Majer v minulosti zastával funkciu veľkého hospodárstva, veľkostatku so zameraním sa na rastlinnú i živočíšnu výrobu, prípadne kombináciu spomínaných druhov výroby.³ Takýto veľkostatok – majer sa nachádzal vo viacerých obciach a mestách regiónu Kysuce, napríklad v Radoli, Oščadnici, Čadci, Zákopčí i Povine.

Zdroj informácií:
¹LIŠČÁK, M.: Čadca a okolité obce v správe panstva Strečno od konca 18. storočia do polovice 19. storočia. Kysucké múzeum v Čadci, 2018. ISBN 978-80-88708-62-9. ²https://www.mojekysuce.sk/clanky-a-komentare/krasno-nad-kysucou-na-konci-feudalizmu ³LIŠČÁK, M: Päť panstiev. Kysucké múzeum v Čadci, 2016. ISBN: 978-80-89751-12-9.

Rok vytvorenia fotoalbumu: 02/2024.