Majer Rakovka (Rakowka?) spomína v jednej zo svojich kníh
historik Marián Liščák. Autor uvádza, že majer sa prvýkrát spomína v roku 1749
a situovaný bol na hranici Strenčianskeho panstva. Majerníkom bol Adam Sýkora z Krásna. Na
majeri sa choval dobytok. Ďalšími majerníkmi boli Šimon Bazilides (1797), ktorý
choval približne 15 kráv a Efraim Joachimovič z Krásna. Ten mal majer v
prenájme v roku 1815.¹ Prenájom panského majera Rakovka stál 500 zlatých ročne.²
Označenie majera Rakovka si môžeme všimnúť na mapových
listoch II. vojenského mapovania z 19. storočia. Majer sa uvádza na mapách
pod skratkou M.H. Vybudovaný bol pod súčasným Chotárnym vrchom, ktorý sa
nazýval podľa II. vojenského mapovania „Rakowka.“ Na mape sú evidentné viaceré
objekty, ktoré tvorili jeden celok – majer.
Lokalita bývalého majera sa pravdepodobne nachádza
v katastrálnom územní obce Ochodnica, pod Chotárnym vrchom. Jedná sa o
rozhranie katastrov mesta Čadca, Krásno nad Kysucou a obcí Dunajov,
Ochodnica.
Predpokladané pozostatky sa nachádzajú v nadmorskej výške
približne 825 metrov nad morom. Ľudia pamätajú, že na danom mieste sa
nachádzali „kamenné ruiny budovy.“ Zrejme sa jednalo o kamenné podmurovky,
ktoré niesli drevenú konštrukciu bývalého majera, respektíve komplex viacerých
budov. Tie boli vybudované vo svahu.
Na lokalite sa nachádza množstvo kamenia, evidentné sú i úpravy
terénu. Miestami možno v teréne pozorovať vystupujúce, súvislé kopy
kameňov, zrejme bývalých priečok. Kde – tu človek narazí na priehlbiny, ktoré môžu
byť prepadnutými pivnicami majera.
V mieste bývalého majera sa nám podarilo nájsť úlomok keramickej
nádoby, ktorý nesie stopy zelenej glazúry (výška cca 4 cm, hrúbka cca 1 cm).
Zrejme sa jedná o časť ucha nádoby (za určenie ďakujem Mgr. Danke
Majerčíkovej).
Majer v minulosti zastával funkciu veľkého hospodárstva,
veľkostatku so zameraním sa na rastlinnú i živočíšnu výrobu, prípadne
kombináciu spomínaných druhov výroby.³ Takýto veľkostatok – majer sa nachádzal vo viacerých obciach
a mestách regiónu Kysuce, napríklad v Radoli, Oščadnici, Čadci, Zákopčí i Povine.
Zdroj informácií:
¹LIŠČÁK, M.: Čadca a okolité obce v správe panstva Strečno
od konca 18. storočia do polovice 19. storočia. Kysucké múzeum v Čadci, 2018.
ISBN 978-80-88708-62-9. ²https://www.mojekysuce.sk/clanky-a-komentare/krasno-nad-kysucou-na-konci-feudalizmu ³LIŠČÁK, M: Päť panstiev. Kysucké múzeum v Čadci, 2016.
ISBN: 978-80-89751-12-9.
