Vrch Malé Ostré (v súčasnosti 584 m n.m.) sa nachádza
v obci Lopušné Pažite. Pri putovaní Vadičovskou dolinou je takmer nemožné
prehliadnuť tento vrch, ktorého prudké, zalesnené svahy stúpajú z Vadičovského
potoka. Okolo roku 1978 zaujalo Malé Ostré archeológa Ondreja Šeda, ktorý
v tom období pracoval v Kysuckom múzeu.
Ondrej Šedo obhliadkou terénu a následnou sondážou
identifikoval v sedle medzi kopcami Malé Ostré a Gašov vrch sídlisko/
osadu. Ľudská činnosť na týchto miestach, konkrétne v polohách Zárečie
a Podhuboč prebiehala už v praveku. Na samotnom Malom Ostrom objavil
archeológ hrádok, ktorý zrejme slúžil obyvateľom sídliska/ osady, ako útočisko
(refúgium) v prípade hroziaceho nebezpečenstva.
Na zaujímavej lokalite začal prebiehal archeologický výskum
v spolupráci; Archeologický ústav SAV a Kysucké múzeum. Jednalo sa
predovšetkým o záchranný archeologický výskum, lokalitu mala zničiť výstavba
zázemia kameňolomu a predovšetkým činnosť v kameňolome samotnom. Archeologické
práce prebiehali súčasne s výstavbou ciest budúceho kameňolomu.
Archeológia na lokalite prebiehala v dvoch etapách; 1.
etapa sa uskutočnila v mesiacoch jún – september 1979, 2. etapa
nasledovala roku 1980. Archeologický výskum a nálezy datujú lokalitu do mladšej
doby železnej (laténskej), sídlisko s priľahlým hrádkom menších rozmerov
užívali ľudia púchovskej kultúry.
Čo sa počas dvoch etáp archeologického výskumu podarilo
zistiť a objaviť?
Odkrytých bolo niekoľko domov, či chát s rozmermi; 3 x
3,5 m, 3,6 x 2 m a 3 x 2 m. Jednalo sa o chaty s kolovou konštrukciou
i kamennými podmurovkami (približný vzhľad takejto chaty si môžete pozrieť
vo videu Antona Arpáša, Archeologický ústav SAV; https://www.youtube.com/watch?v=pKrzhDiYanQ&t=1s
). Na lokalite sa našli zásobnicové jamy na obilie, kováčska dielňa na
spracovanie železa, množstvo kuchynskej keramiky, hrot oštepu i tkáčske závažia.
Z uvedených nálezov sa usudzuje, že na sídlisku pracoval kováč, tkáč
i hrnčiar. Medzi zaujímavé nálezy patria i nájdené časti žarnova a píšťalky,
ktorá bola zhotovená z parožia.
Na terase hrádku, ktorú v skalnom podloží vytvorila ľudská ruka
bola objavená ďalšia chata s kolovou konštrukciou. Na ploche hrádku sa nachádzali
i početné riečne kamene, menšie „okruhliaky.“ Tie mali obyvatelia lokality
pripravené na svoju obranu pred prípadnou hrozbou. Na hrádku sa našiel i stredoveký
železný hrot šípu a niekoľko veľkomoravských črepov. Archeológovia preto
predpokladajú, že zaniknutý hrádok mohli v 9. – 10. storočí na krátky čas (ak vôbec) využiť Slovania.
Osídlenie na lokalitách Podhuboč a Zárečie plnilo svoju
funkciu od 3. storočia pred n.l. Predpoklad zániku osady spadá do polovice 1.
storočia n.l., uvádza Mgr. Danka Majerčíková. Hrádok zanikol skôr.
Niektoré nálezy z lokality si môžete pozrieť
v Kaštieli Radoľa v rámci stálej expozície "Svet dávnych
predkov."
Lokalita je v súčasnosti zničená kameňolomom,
predovšetkým hrádok. Pri návšteve miesta, kde bol vybudovaný zaujmú strmé,
ťažko prístupné svahy. Z miest bývalého sídliska sú zase pekné výhľady na
obec Lopušné Pažite i prírodu s vysokými kopcami. Upúta predovšetkým
masív Stien a Ľadonhora s nadmorskou výškou 999 metrov.
Zdroj informácií: Kysucký múzejník; elektronický
populárno-vedecký časopis Kysuckého múzea 1/2022, ročník 3. Majerčíková Danka,
Mgr., Nálezy púchovskej kultúry na Kysuciach. Str: 4-11. ISSN 2729-7446.
Dostupné na: https://pdf.istranka.sk/muzeum/012022.html. Terra Kisucensis VI. 2015. Kysuce od praveku k vrcholnému
stredoveku. Tomáš Kopták, str.: 27 - 47.
Dostupné Academia.edu.
