Čierne
... prezrite si zaujímavé lokality v Čiernom ...

  Jablunkovské šance sú unikátnym pevnostným systémom, ktorý v minulosti chránil cestu vedúcu cez Jablunkovský priesmyk zanechal svoje najstaršie stopy aj na Kysuciach.
  Pozostatky uvedeného systému sa nachádzajú v súčasnosti na území Slovenska, Česka a Poľska a vďaka dostupným písomným prameňom a historickým mapám vieme, že ho tvorilo celkovo 18 objektov. Z celkového počtu je dnes možné identifikovať v teréne 8 objektov. Jablunkovské šance boli budované v období od prvej polovice 16. storočia do druhej polovice 17. storočia.
  Jablunkovské šance chránili a kontrolovali cestu, ktorá prepájala Uhorsko s Tešínskym Sliezskom pred osmanskými Turkami a svoju úlohu zohrali aj v časoch protihabsburských povstaní.
  Medzi najvýznamnejšie časti pevnostného systému považujeme Staré šance, Veľké šance (inak i Jablunkovské, Nové šance), Hrčava (v literatúre i Hertzava, Hertiva) a Malé šance (známe tiež ako Javořinské šance). Jablunkovské šance sú zachytené aj na mapách I. a II. vojenského mapovania.
  Malé šance nájdeme v katastri obce Čierne (kopec Valy, cca 570 až 606 m n.m.). Vznikli pravdepodobne v roku 1644 a v roku 1664 boli rozšírené. Zaujímavá je informácia o prítomnosti posádky, ktorú tvorilo 40 mužov (rok 1663). Z roku 1678 sa zachovala informácia o 6 drevených budovách pre posádku, ktoré mali zasklené okná a v interiéri sa nachádzali kachľové pece.
  Malé šance pozostávali z kosoštvorcových redút a jednej hviezdicovej reduty. Jednotlivé prvky opevnenia boli vzájomne prepojené hlineným valom, priekopou a redanmi (obranný prvok  v tvare písmena „V“).  Výskum na lokalite v roku 2014 zachytil ďalšie časti opevnenia, ktoré sa nachádzajú južne od hviezdicovej reduty. Podľa mapy z roku 1772 pozostávali Malé šance zo 4 kosoštvorcových redút a 1 hviezdicovej. Celkovo predstavovali cca 1 800 metrov dlhý fortifikačný komplex. Kosoštvorcové reduty majú pôdorys o rozmeroch cca 20 x 20 metrov. Hviezdicová reduta má tvar osemcípej hviezdice a zameranie z roku 2011 odhaduje jej rozmery na 48 x 56 metrov. Priekopa, ktorou bola obohnaná mala miestami hĺbku 3 metre.
  Meranie bolo súčasťou menšieho výskumu v rámci spolupráce Archeologického ústavu SAV v Nitre a Kysuckého múzea   v Čadci (projekt Šance – Valy, spoločná história plná tajomstiev). Dochovali sa aj pomenovania jednotlivých redút: Vorposten, Wachthaus, Skovranka a Kleine Schantz. Na lokalite prebiehalo viacero archeologických výskumov, počas ktorých boli objavné úlomky kachlíc, fajok a keramiky.
  Prístup je nenáročný a možný z vlakovej zastávky Čierne pri Čadci. Pri zastávke začína modrá turistická trasa (vedie pod Most Valy). Ďalej je potrebné odkloniť sa z modrej trasy (nepokračovať na Trojmedzie) a pokračovať súčasne s diaľnicou po asfaltovej ceste.
  Priamo nad cestou (cca 606 m n.m.) sa nachádza medzi porastom jedna reduta. Ak budete pokračovať na koniec cesty, nájdete i hviezdicovú redutu, ktorú nemožno prehliadnuť v teréne (smer východ). Tieto časti sa Malých šanci ležia na kopci Valy, časť s názvom Za Valmi. 
  Ďalšie reduty sa nachádzajú na kopci Valy, časť Pod Valmi, smerom k obci Čierne. Pre prístup k týmto redutám je potrebné sa odkloniť z modrej turistickej trasy a pokračovať lesnou cestou. Samotné reduty je ťažko rozoznať v teréne. Zaujímavosťou sú redany a valové opevnenie, ktoré pretína spomínaná lesná cesta.
  Výstavba diaľnice spôsobila, že lokalita Malých šancí je rozdelená na dve časti (2 reduty a 2 reduty, z toho jedna hviezdicová). Jedna kosoštvorcová reduta, ktorá sa podľa mapy z roku 1772 nachádzala južne od hviezdicovej reduty pravdepodobne úplne zanikla. Podstatné časti opevnenia neboli výstavbou diaľnice porušené.
  Jablunkovské šance postupne strácali na význame. Pevnosti neboli naďalej schopné odolať novým bojovým taktikám i rozvíjajúcej sa vojenskej technike. Protihabsburské povstanie bolo potlačené a pominula i turecká hrozba. Údržba pevností bola príliš drahá a vojaci postupne opúšťali pevnosti, ktoré v priebehu 18. storočia začali chátrať.
  V roku 1848 opustila posádka aj poslednú – najväčšiu pevnosť. Následne boli Veľké šance obyvateľmi z okolia rozobrané  a materiál využitý pri stavbe vlastných objektov.
  Ak Vás zaujali Jablunkovské šance, pozrite si ďalšie časti pevnostného systému, ktoré sa nachádzajú v Čadci /kysuce-história-a-archeológia-regiónu/cadca i vo Svrčinovci /kysuce-história-a-archeológia-regiónu/svrcinovec. Prípadne si pozrite prehľadnú mapu jednotlivých častí Jablunkovských šancí, ktoré sa nachádzajú na území Kysúc. Mapa je umiestnená pod fotografiami, stačí kliknúť na žlté pole. 
   Videá z roku 2022, ktoré som natočil na Veľkých šancoch, Mosty u Jablunkova (ČR) si môžete pozrieť tu: https://youtu.be/CD6F2Mp-58c, https://youtu.be/bp-gFlO7Z80.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Zdroj informácií: Malé šance a valy v Čiernom. Príspevok k poznaniu pevnostného systému Jablunkovského priesmyku. Marek Vojteček. Arhceologický ústav SAV. Nitra. Archaeologia historica 41, 2, 2016, str. 195 – 209. Šance – Valy Common Heritage. Jablunkovské šance systém opevnení na území troch štátov. Peter Bednár – Zuzana Poláková – Marek Vojteček, Archeologický ústav SAV v Nitre. Novoveké opevnenia na území Oravy a Kysúc. Kysucké múzeum v Čadci a Oravské múzeum v Dolnom Kubíne. 2014. Mgr. Danka Majerčíková. Archeologický výskum šancí na Kysuciach, str. 116 – 133. Svrčinovec: Monografia obce. Martin Turóci a kolektív. Kysucké múzeum v Čadci a obec Svrčinovec. 2018. Kysucký múzejník 1/2020. Ročník 1. Elektronický populárno-vedecký časopis Kysuckého múzea v Čadci. Mgr. Martin Turóci, PhD. Jablunkovské šance na mapách Prvého vojenského mapovania (1. časť, str. 32 – 37). Kysucký múzejník 2/2020. Ročník 1. Elektronický populárno-vedecký časopis Kysuckého múzea v Čadci. Mgr. Martin Turóci, PhD. Jablunkovské šance na mapách Prvého vojenského mapovania (2. časť, str. 30 – 35).

  V rokoch 1886 – 1887 bol Jozef Hanula účastný pri konzervačných prácach v Spišskej Kapitule.
  Ďalšie štúdium začína maliar v roku 1891 v Mníchove, kam sa mu podarilo dostať na základe odporúčaní Svätozára Hurbana Vajanského, Jozefa Škultétyho a iných. Vo veku 28 rokov sa vzdeláva na súkromnej maliarskej škole Simona Hollósyho, na ktorej zotrval takmer jeden rok. Jozef Hanula zároveň čakal na prijatie do akadémie v Mníchove. Navštevoval i tunajší ateliér Jaroslava Věšína, kde sa spoznal napríklad s Pavlom Országhom Hviezdoslavom. Štvorročné štúdia absolvoval na Kráľovskej bavorskej akadémii výtvarných umení v Mníchove.
  Na Slovensku sa jeho umenie orientovalo prevažne na každodenný život obyčajných ľudí. Na maľbách zobrazoval postavy roľníkov, remeselníkov, pltníkov, žien i detí. Z jeho tvorby sú známe i podobizne Ľudovíta Štúra, Andreja Kmeťa, Jána Palárika i Jozefa Miloslava Hurbana. Za svojho života pôsobil i ako ilustrátor a pedagóg.
  V rokoch 1896 až 1941 sa Jozef Hanula zameriava na tzv.: „sakrálnu tvorbu.“ Maľovanie oltárnych obrazov a nástennú maľbu kostolov realizoval odhadom na základe 70 objednávok. V súvislosti s touto umeleckou tvorbou zavítal Jozef Hanula i na Kysuce. Zaslúžil sa vymaľovanie kostolov v Starej Bystrici, Rakovej, Krásne nad Kysucou i v obci Čierne.
  V roku 1939 mu bola udelená cena za celoživotné dielo „Štefánikova umelecká cena za výtvarné umenie.“ O tri roky neskôr bol menovaný laureátom štátnej ceny „za celoživotné dielo v oblasti výtvarného umenia maliarskeho.“
  Na sklonku života začal písať svoje pamäti, tie vyšli v Matici slovenskej v roku 1940 s názvom: „Spomienky slovenského maliara.“ Jozef Hanula zomrel v roku 1944 v Spišskej Novej Vsi, kde je i pochovaný (1).
  Informácie o Jozefovi Hanulovi som čerpal z publikácie, ktorá bola vydaná  pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia. Celý dokument je k dispozícií na: https://www.spisskanovaves.eu/fileadmin/snv/user_upload/editor/editor1/Aktuality/Edicna_cinnost/2013/Jozef_Hanula_nahlad.pdf.

Jozef Hanula na Kysuciach

  Jozef Hanula zanechal svoj umelecký talent i na Kysuciach, konkrétne prostredníctvom dvoch nástenných malieb. Tie sú zapísané v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
  Jednu nástennú maľbu môžeme obdivovať v Krásne nad Kysucou v Kostole sv. Ondreja; /kysuce-história-a-archeológia-regiónu/krasno-nad-kysucou.
  Druhú nástennú maľbu a zároveň nehnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku namaľoval Jozef Hanula (2) v obci Čierne. Nástenná maľba „Anjeli“ (2) sa nachádza v interiéri Kostola sv. Ignáca z Loyoly. Situovaná je na klenbe, ktorá sa vypína nad vstupom do presbytéria (priestor pre kňaza a hlavný oltár). Datovanie nástennej maľby spadá približne do roku 1930 a za nehnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku bola vyhlásená dňa 21. 02. 1967 (3).
  Ďalšie nehnuteľné národné kultúrne pamiatky nájdete v sekcii; /nkp-na-kysuciach.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Zdroj informácií: 
1. PRIESOLOVÁ, H. – KORMOŠOVÁ, R.: Jozef Hanula. Publikáciu pri príležitosti 150. výročia narodenia Jozefa Hanulu vydala obec Liptovské Sliače a mesto Spišská Nová Ves. ISBN 978-80-971337-0-2. Dostupné na: https://www.spisskanovaves.eu/fileadmin/snv/user_upload/editor/editor1/Aktuality/Edicna_cinnost/2013/Jozef_Hanula_nahlad.pdf.
2. Krajský pamiatkový úrad Žilina.
3. https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=7455.