Malé šance, Čierne

  Jablunkovské šance sú unikátnym pevnostným systémom, ktorý v minulosti chránil cestu vedúcu cez Jablunkovský priesmyk zanechal svoje najstaršie stopy aj na Kysuciach.
  Pozostatky uvedeného systému sa nachádzajú v súčasnosti na území Slovenska, Česka a Poľska a vďaka dostupným písomným prameňom a historickým mapám vieme, že ho tvorilo celkovo 18 objektov. Z celkového počtu je dnes možné identifikovať v teréne 8 objektov. Jablunkovské šance boli budované v období od prvej polovice 16. storočia do druhej polovice 17. storočia.
  Jablunkovské šance chránili a kontrolovali cestu, ktorá prepájala Uhorsko s Tešínskym Sliezskom pred osmanskými Turkami a svoju úlohu zohrali aj v časoch protihabsburských povstaní.
  Medzi najvýznamnejšie časti pevnostného systému považujeme Staré šance, Veľké šance (inak i Jablunkovské, Nové šance), Hrčava (v literatúre i Hertzava, Hertiva) a Malé šance (známe tiež ako Javořinské šance). Jablunkovské šance sú zachytené aj na mapách I. a II. vojenského mapovania.
  Malé šance nájdeme v katastri obce Čierne (kopec Valy, cca 570 až 606 m n.m.). Vznikli pravdepodobne v roku 1644 a v roku 1664 boli rozšírené. Zaujímavá je informácia o prítomnosti posádky, ktorú tvorilo 40 mužov (rok 1663). Z roku 1678 sa zachovala informácia o 6 drevených budovách pre posádku, ktoré mali zasklené okná a v interiéri sa nachádzali kachľové pece.
  Malé šance pozostávali z kosoštvorcových redút a jednej hviezdicovej reduty. Jednotlivé prvky opevnenia boli vzájomne prepojené hlineným valom, priekopou a redanmi (obranný prvok  v tvare písmena „V“).  Výskum na lokalite v roku 2014 zachytil ďalšie časti opevnenia, ktoré sa nachádzajú južne od hviezdicovej reduty. Podľa mapy z roku 1772 pozostávali Malé šance zo 4 kosoštvorcových redút a 1 hviezdicovej. Celkovo predstavovali cca 1 800 metrov dlhý fortifikačný komplex. Kosoštvorcové reduty majú pôdorys o rozmeroch cca 20 x 20 metrov. Hviezdicová reduta má tvar osemcípej hviezdice a zameranie z roku 2011 odhaduje jej rozmery na 48 x 56 metrov. Priekopa, ktorou bola obohnaná mala miestami hĺbku 3 metre.
  Meranie bolo súčasťou menšieho výskumu v rámci spolupráce Archeologického ústavu SAV v Nitre a Kysuckého múzea   v Čadci (projekt Šance – Valy, spoločná história plná tajomstiev). Dochovali sa aj pomenovania jednotlivých redút: Vorposten, Wachthaus, Skovranka a Kleine Schantz. Na lokalite prebiehalo viacero archeologických výskumov, počas ktorých boli objavné úlomky kachlíc, fajok a keramiky.
  Prístup je nenáročný a možný z vlakovej zastávky Čierne pri Čadci. Pri zastávke začína modrá turistická trasa (vedie pod Most Valy). Ďalej je potrebné odkloniť sa z modrej trasy (nepokračovať na Trojmedzie) a pokračovať súčasne s diaľnicou po asfaltovej ceste.
  Priamo nad cestou (cca 606 m n.m.) sa nachádza medzi porastom jedna reduta. Ak budete pokračovať na koniec cesty, nájdete i hviezdicovú redutu, ktorú nemožno prehliadnuť v teréne (smer východ). Tieto časti sa Malých šanci ležia na kopci Valy, časť s názvom Za Valmi. 
  Ďalšie reduty sa nachádzajú na kopci Valy, časť Pod Valmi, smerom k obci Čierne. Pre prístup k týmto redutám je potrebné sa odkloniť z modrej turistickej trasy a pokračovať lesnou cestou. Samotné reduty je ťažko rozoznať v teréne. Zaujímavosťou sú redany a valové opevnenie, ktoré pretína spomínaná lesná cesta.
  Výstavba diaľnice spôsobila, že lokalita Malých šancí je rozdelená na dve časti (2 reduty a 2 reduty, z toho jedna hviezdicová). Jedna kosoštvorcová reduta, ktorá sa podľa mapy z roku 1772 nachádzala južne od hviezdicovej reduty pravdepodobne úplne zanikla. Podstatné časti opevnenia neboli výstavbou diaľnice porušené.
  Jablunkovské šance postupne strácali na význame. Pevnosti neboli naďalej schopné odolať novým bojovým taktikám i rozvíjajúcej sa vojenskej technike. Protihabsburské povstanie bolo potlačené a pominula i turecká hrozba. Údržba pevností bola príliš drahá a vojaci postupne opúšťali pevnosti, ktoré v priebehu 18. storočia začali chátrať.
  V roku 1848 opustila posádka aj poslednú – najväčšiu pevnosť. Následne boli Veľké šance obyvateľmi z okolia rozobrané  a materiál využitý pri stavbe vlastných objektov.
  Ak Vás zaujali Jablunkovské šance, pozrite si ďalšie časti pevnostného systému, ktoré sa nachádzajú v Čadci /kysuce-história-a-archeológia-regiónu/cadca i vo Svrčinovci /kysuce-história-a-archeológia-regiónu/svrcinovec. Prípadne si pozrite prehľadnú mapu jednotlivých častí Jablunkovských šancí, ktoré sa nachádzajú na území Kysúc. Mapa je umiestnená pod fotografiami, stačí kliknúť na žlté pole. 
   Videá z roku 2022, ktoré som natočil na Veľkých šancoch, Mosty u Jablunkova (ČR) si môžete pozrieť tu: https://youtu.be/CD6F2Mp-58c, https://youtu.be/bp-gFlO7Z80.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Zdroj informácií: Malé šance a valy v Čiernom. Príspevok k poznaniu pevnostného systému Jablunkovského priesmyku. Marek Vojteček. Arhceologický ústav SAV. Nitra. Archaeologia historica 41, 2, 2016, str. 195 – 209. Šance – Valy Common Heritage. Jablunkovské šance systém opevnení na území troch štátov. Peter Bednár – Zuzana Poláková – Marek Vojteček, Archeologický ústav SAV v Nitre. Novoveké opevnenia na území Oravy a Kysúc. Kysucké múzeum v Čadci a Oravské múzeum v Dolnom Kubíne. 2014. Mgr. Danka Majerčíková. Archeologický výskum šancí na Kysuciach, str. 116 – 133. Svrčinovec: Monografia obce. Martin Turóci a kolektív. Kysucké múzeum v Čadci a obec Svrčinovec. 2018. Kysucký múzejník 1/2020. Ročník 1. Elektronický populárno-vedecký časopis Kysuckého múzea v Čadci. Mgr. Martin Turóci, PhD. Jablunkovské šance na mapách Prvého vojenského mapovania (1. časť, str. 32 – 37). Kysucký múzejník 2/2020. Ročník 1. Elektronický populárno-vedecký časopis Kysuckého múzea v Čadci. Mgr. Martin Turóci, PhD. Jablunkovské šance na mapách Prvého vojenského mapovania (2. časť, str. 30 – 35).

Redany a valy (video 1)

Kosoštvorcová reduta (č. 3)

Kosoštvorcová reduta (č. 2) a časť valu

Hviezdicová reduta (č. 4)

Súčasný stav Malých šancí s vyznačeným jednotlivých prvkov opevnenia

Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS redany a valy (video 1): 49.512524, 18.844227.

GPS kosoštvorcová reduta č. 1: 49.51353, 18.84626.
GPS kosoštvorcová reduta č. 2: 49.51447, 18.85051.
GPS kosoštvorcová reduta č. 3:  49.51595, 18.85447.
GPS hviezdicová reduta č. 4:  49.51705, 18.86553.
GPS pokračovanie opevnenia (výskum v roku 2014): 49.514195, 18.868331.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2021 - 2022.

Pamätník padlým v I. svetovej vojne, Čierne

 Pamätník z roku 1932 je venovaný 60 obyvateľom obce Čierne, ktorí padli v I. svetovej vojne, a to najmä na talianskom i východnom fronte. Tento objekt predstavuje zrejme architektonicky najvzácnejší pamätník na Kysuciach, pripomínajúci udalosti I. svetovej vojny.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.     
Zdroj informácií: TURÓCI, M.: Z Makova do Budatína. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2020. ISBN 978-80-89751-29-7.  

Prístup na lokalitu: nenáročný, pamätník sa nachádza neďaleko Kostola sv. Ignáca z Loyoly.
GPS lokality: 49.492258, 18.821474.

Kaplnka a hrobka Moravských, Čierne

  "V obci sa nachádza rodinná hrobka Moravských, postavená vd. Máriou Moravskou rod.Jancovou v roku 1894. Pod kaplnkou je vybudovaná hrobka kde odpočívajú členovia tejto rodiny: Ján Moravský, hlavný slúžny v Čadci s manželkou Máriou (staviteľkou hrobky) ich synovia Justín a Koloman, jeho vnuk (syn Rudolfov) Vendel, ktorý zomrel ako 10 ročný chlapec, ďalej jeho vnučka vyd. Mariška Andreidesová, ktorá tu bola pochovaná v roku 1927. Predtým sa v kapli občas služievali sv. omše zádušné."
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.       
Prístup na lokalitu: nenáročný. Objekt sa nachádza na svahu nad hlavnou cestou Čierne - Skalité. Stojí na súkromnom pozemku.
GPS lokality: 49.492838, 18.824354.

Kostol sv. Ignáca z Loyoly, Čierne

  Súčasný kostol postavený v neogotickom slohu vysvätil nitriansky biskup dňa 04. augusta 1889, samotná výstavba za 16 000 zlatých prebiehala počas rokov 1876 až 1888. Rok dokončenia kostola (1888) nájdeme i nad vstupným portálom do objektu. Počas výstavby sa zrútila veža kostola. K udalosti došlo v noci, napriek tomu veriaci nedbali a zrútenú vežu vystavali opäť.
  O vymaľovanie interiéru kostola sa v roku 1906 zaslúžil slovenský akademický maliar Jozef Hanula. Na klenbe, ktorá sa vypína tesne pred vstupom do presbytéria (priestor pre kňaza a hlavný oltár) sa nachádza nástenná maľba; približne z roku 1930. Táto maľba je zapísaná v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.       
  Prvým sakrálnym objektom tejto obce mal byť údajne drevený kostol, postavený v roku 1630. Kostol stál v lokalite zvanej "Latonka," zdroj: https://cierne.fara.sk/o_farnosti.php.       
  S určitosťou môžeme povedať, že historicky prvým doloženým kostolom bol drevený objekt z roku 1723, ktorý najskôr slúžil veriacim v obci Skalité. V roku 1796 obyvatelia Čierneho kostol rozobrali a za pomoci veriacich z obce Svrčinovec tento objekt premiestnili do obce Čierne. Už v čase premiestnenia si vyžadoval značnú údržbu a okolo roku 1870 bolo z dôvodu havarijného stavu rozhodnuté o definitívnom uzatvorení starého kostola. Bohoslužby sa  dočasne slúžili v priestoroch stodoly, ktorá prislúchala farskému úradu.     
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Zdroj informácií: TURÓCI, M.: Z Makova do Budatína. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2020. ISBN 978-80-89751-29-7. VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3. https://cierne.fara.sk/o_farnosti.phphttps://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=7455.
Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.492769, 18.820149.

Nástenná maľba, Čierne

  Nástenná maľba sa nachádza v interiéri Kostola sv. Ignáca z Loyoly v obci Čierne. Umiestnená je na klenbe, ktorá sa vypína tesne pred vstupom do presbytéria (priestor pre kňaza a hlavný oltár). Datovanie nástennej maľby spadá približne do roku 1930, maľba je zapísaná v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Ďalšie nehnuteľné národné kultúrne pamiatky nájdete v sekcii; /nkp-na-kysuciach
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
  

Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.492732, 18.820063.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.