Kostol sv. Bartolomeja apoštola a priľahlý park so sochami
i súsošiami sú zapísané v Registri nehnuteľných národných kultúrnych
pamiatok Slovenskej republiky.
Kostolu dominuje hlavný oltár z roku 1762 s centrálnym
obrazom sv. Bartolomeja, patróna kostola. Autorom obrazu je významný umelec Jozef Božetech Klemens.
Približne v rovnakom období
pribudli v interiéri dva bočné oltáre. Tie daroval kostolu zemepán Juraj
Erdödy, ktorý sa pričinil i o samotnú výstavbu kostola. Pôvodný
hlavný oltár pochádzal ešte zo starého kostola a bol kamenný. Taktiež dvojitý
drevený chór s organom bol prenesený zo starého kostola a určitý čas
slúžil v novovybudovanom objekte až do roku 1800, kedy bol vybudovaný
nový.
Ak stojíme otočený čelom k hlavnému oltáru, určite
našej pozornosti neunikne baroková a bohato zdobená kazateľnica so sochou Krista Spasiteľa,
nachádzajúca sa na ľavej strane lode kostola.
V minulosti sa v okolí kostola nachádzal veľký
cintorín s krížom, avšak miestom posledného odpočinku mohla byť i krypta
pod kostolom. Ak ste si vybrali miesto svojho posledného odpočinku práve
kryptu, údajne Vás neminul poplatok vo výške 6 zlatých. Zvony z kostolnej veže boli počas I. svetovej vojny
zrekvírované. Po skončení vojny sa zakúpili nové.
Kostol sv. Bartolomeja apoštola mal nesporne svojich predchodcov.
Konkrétny sakrálny objekt v Čadci sa spomína v roku 1632. V roku
1645 bol kostol i vtedajšia obec Čadca vyrabovaná. V priestoroch kostola
došlo k odcudzeniu liturgických rúch i finančnej hotovosti. Ďalší
opis kostola prináša i kanonická vizitácia z roku 1674. Drevený kostol s vežou
bol už v tomto období zasvätený sv. Bartolomejovi. V spomínanej veži
boli umiestnené dva zvony, z ktorých jeden bol prenesený do Čadce z Brodna
v roku 1628.
I ďalšie vizitácie nám prinášajú zaujímavé informácie o stave
dreveného kostola. Vizitácia z roku 1700 uvádza, že kostol je drevený, jednoduchý
a pomerne starý. Vizitácia z roku 1713 opisuje, že kostol osvetľovali
štyri okná, mal kamenný oltár (neskôr prenesený do súčasného kostola), organ a vo
veži boli tri zvony.
V roku 1728 konštatuje ďalšia vizitácia, že drevený
kostol sa nachádza v už neopraviteľnom stave. Opis farnosti z roku 1733
uvádza, že drevená strecha kostola je prehnitá a neplní svoj účel.
Súčasný kostol začali stavať z vlastných prostriedkov
samotní obyvatelia vtedajšej Čadce. V tom čase starý drevený kostol ešte
stál. Preto nie je možné usudzovať, že by bol nový objekt postavený na mieste
starého kostola. Uvádza sa, že neskôr bol tento objekt prevezený do obce Raková.¹
Kostol sv. Bartolomeja apoštola predstavuje najstarší sakrálny objekt Horných Kysúc, ktorý môžeme obdivovať i v súčasnosti. Vyobrazenia kostola sa nachádzajú na nespočetných starých pohľadniciach i fotografiách.
Písomné pramene o židovskej komunite v Čadci
spomínajú v roku 1791 cintorín i stavbu synagógy so 6 oknami. Jedná
sa o prvú synagógu, ktorá bola v Čadci postavená v miestach
dnešnej Malej ulice.
Druhá synagóga stála na súčasnej Palárikovej ulici
v roku 1864. Počas druhej svetovej vojny v roku 1944 poslúžila
synagóga nemeckej armáde ako sklad pohonných hmôt. Neskôr
bol objekt využitý i pre ustajnenie koní a sklad potravín, kým nedošlo
v roku 1972 k jeho zbúraniu.
Čo do dnešných dní zostalo po židovskej komunite
v Čadci je židovský cintorín. Nachádza sa na ulici Ľudmily Podjavorinskej
v Parku zmierenia. V skutočnosti by sme tu ťažko hľadali cintorín.
Ten pripomína iba pamätník s nasledovným textom: „V minulosti bol na tomto
mieste situovaný židovský cintorín. V rokoch 1942 – 1944 boli Židia
z Čadce deportovaní do likvidačných táborov a ich komunita postupne
zanikla.“ Autorom pamätníka je akademický sochár Jozef Mundier z Čadce.
Židovský cintorín na ulici Ľudmily Podjavorinskej vznikol na
prelome 19. a 20. storočia. Pri vstupe údajne stála i márnica
s pohrebným kočom. Na cintoríne sa nachádzali v hornej časti jednoduché
náhrobky z kameňa. V dolnej časti stáli veľké mramorové pomníky. Text na
pomníkoch bol písaný hebrejsky, nemecky i po slovensky. Náhrobné kamene boli
časom rozkradnuté a bodku za existenciou židovského cintorína dali výkopové
práce základov budovy polície v roku 1988, kedy bol cintorín zavezený
zeminou. Výšku navážky si môžeme predstaviť podľa náhrobného kameňa s menom
Charlotte Eichenwald (viď fotoalbum). Náhrobné kamene sa nachádzajú medzi
stromami bližšie k ulici Jána Kollára. Od ulice ho oddeľuje plot. V poslednom
období usilujú o odhalenie zasypaných náhrobkov a obnovu cintorína
dobrovoľníci. Fotografie vo albume sú z marca 2022.
Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.
Zdroj informácií: LIŠČÁK, M.: Čadca a okolité obce v správe panstva Strečno od konca 18. storočia do polovice 19. storočia. Kysucké múzeum v Čadci, 2018. ISBN 978-80-88708-62-9.
Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.436318, 18.781809.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.
Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.389436, 18.760312.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2023.
Kamenný pomník, ktorý by sme mohli skôr označiť názvom;
Kamenný kríž s podstavcom sa nachádza v osade Dejovka, kataster mesta
Čadca.
Objekt pozostáva z hornej časti, kde nachádzame vyobrazenie
ukrižovaného Ježiša Krista a z dolnej časti, respektíve podstavca. Podstavec
obsahuje nasledovný text v poľskom jazyku: „Pomnik postawionj w roku 1915
Reichenbach Georg rodzoni wr 1834 w Mostach jego žena Anna Bog z nami.“ Z uvedeného
textu na podstavci sa dozvedáme, že pomník/ kamenný kríž s podstavcom bol
postavený v roku 1915 a zhotoviť ho dal Georg Reichenbach, ktorý sa
narodil v „Mostoch“ (dnes Mosty u Jablunkova) v roku 1834. Jeho žena
sa volala Anna. Objekt je ohradený nízkym oplotením.
Kamenný pomník sa nachádza
na česko – slovenskom pohraničí v nadmorskej výške 617 m n.m. (zelená
turistická trasa). Spojitosť s menom Reichenbach nachádzame na mapách III.
vojenského mapovanie z 19. storočia. Istá oblasť, osídlenie, či osada sa
na mape uvádza pod názvom „Reichenbach.“
Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.
Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.488984, 18.752827.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.
Prístup na lokalitu: nenáročný. Reduta/pevnosť sa nachádza na súkromnom pozemku.
GPS lokality: 49.493349, 18.729398.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2021.