Vysoká nad Kysucou
... prezrite si zaujímavé lokality vo Vysokej nad Kysucou ...

  Časť obce Vysoká nad Kysucou s názvom Vrchrieka má svojim návštevníkom čo ponúknuť. Nájdu tu krásnu prírodu i mnohé osady s tradičnými chalupami. Zároveň sa však jedná o lokalitu so zaujímavou históriou.
  Vrchrieka sa spomína už v roku 1616 v jednej z listín palatína Juraja Turzu, Velička (2017). Ďalšie svedectvo o osídlení Vrchrieky nám dokladajú mapy I. vojenského mapovania z 18. storočia, kedy sa tu nachádzalo roztrúsené osídlenie. O storočie neskôr prebiehalo ďalšie, v poradí druhé vojenské mapovanie a v miestach dnešnej Vrchrieky nás zaujme veľký sídelný celok s názvom „Ljeskova.“ S názvom Vrchrieka sa stretávame i na mapových listoch III. vojenského mapovania (koniec 19. storočia), presný názov oblasti znie: „Vrch rjeka.“ Na uvedených mapách sa spomína i hostinec pod skratkou: „w.h.“ a s názvom „Kameny Križ.“ Názov hostinca zrejme odvodili od kamenného kríža z roku 1760, ktorý stojí už v katastri obce Veľké Rovné. Samotná časť obce Vrchrieka v minulosti spadala pod Veľké Rovné. Bolo tomu tak až do roku 1902, kedy bola Vrchrieka začlenená pod obec Vysoká nad Kysucou, zdroj: www.vysokanadkysucou.sk. V súčasnosti na Vrchrieke môžeme navštíviť viaceré osady, napríklad i osadu Adaše a Mondíky.
  Z historického hľadiska je Vrchrieka zaujímavou i vďaka drotárskej rodine Hunčíkovcov. Prvým významným členom tejto rodiny bol Štefan Hunčík (starší), ktorý spoločne s Jozefom Krutošíkom (pochádzal z neďalekej časti obce Jedľovník, kde nechal postaviť kaplnku) založili v roku 1868 v Moskve továreň, ktorá produkovala drôtené a plechové výrobky. Dvojici Hunčík – Krutošík sa v podnikaní začalo dariť. Svoje rodiny, ktoré zanechali v rodnom kraji navštevovali dvakrát ročne, avšak nikdy nie spoločne.
  V roku 1872 postavil Štefan Hunčík (starší) dom, ktorý rodina nazývala „Stará izba.“ Dom stojí dodnes v časti Vrchrieka v osade Adaše, tvorí ho obytná a hospodárska časť. Obe časti vytvárajú uzatvorený priestor, dvor. Podobné typy príbytkov sú na Kysuciach vzácnosťou. Azda totožný objekt stojí napríklad v časti Jedľovník (Vysoká nad Kysucou) v osade Stredná Šatina; /osadami-kysúc/vysoka-nad-kysucou. V štíte „Starej izby“ sa nachádza malý výklenok so sochou ukrižovaného Ježiša Krista. Neďaleko domu stojí zvonica, ktorú v osade dali postaviť Hunčíkovci.
  Štefan Hunčík (starší) zomrel v roku 1903, pochovaný je na cintoríne vo Vysokej nad Kysucou, kde má nádherný náhrobok. Drotárske remeslo otca prevzali jeho synovia Štefan a Jozef, ktorí sa narodili v rodičovskom dome v „Starej izbe.“ V remesle svojho otca pokračoval i syn Jozefa Krutošíka, Imrich.
  Novej generácii drotárov sa v Rusku darilo až do vypuknutia revolúcie v roku 1917. Bratia Hunčíkovci sa domnievali, že nepokoje ustanú a obaja zotrvali v Moskve. Štefan Hunčík (mladší) finančné prostriedky rodiny premenil na zlato, a to zakopal na záhrade. Nakoľko situácia v Moskve nemala konca, poslal Štefan svoju manželku i deti späť na Vrchrieku. Deti sa dostali domov, avšak manželka cestu neprežila, pochovaná je v Rumunsku.
  Jozef Hunčík sa zúčastnil zahraničného odboja, avšak v roku 1919 obaja bratia opúšťajú Rusko. Štefanovi Hunčíkovi sa do rodnej krajiny podarilo vrátiť vďaka pomoci Červeného kríža. Istý čas sa venoval chovu hydiny na juhu krajiny a v začiatkoch II. svetovej vojny sa vrátil do otcovského domu; „Starej izby“ na Vrchrieku. V dome si otvoril pohostinstvo a svojim zákazníkom zaobstaral dokonca i biliardový stôl.
  Jozef Hunčík odišiel z Ruska s celou rodinou bez majetku. Jeho syn Alojz bol nedobrovoľným odvedencom Červenej armády, a v tom istom roku, keď jeho otec opúšťal Rusko, dezertoval. Vrátil sa späť na Vrchrieku do nového domu, ktorého výstavbu jeho otec dokončil roku 1904. Tento nový dom rodina volala „Nová izba.“ Architektonicky zaujímavý objekt sa dodnes nachádza v osade Mondíky v časti Vrchrieka.
  Zlato, ktoré Štefan Hunčík (mladší) zakopal v Moskve sa údajne nikdy nenašlo. Drotár dokonca nakreslil na papier i polohu, kde „poklad“ ukryl. Túto informáciu odovzdal doktorovi Alexandrovi Klikovi, ktorý chorého Štefana Hunčíka často navštevoval. Doktor Klika „lokalitu s pokladom“ nikdy nenavštívil.
  Štefan Hunčík (mladší) v roku 1963 zomiera, pochovaný je pri svojom otcovi na cintoríne vo Vysokej nad Kysucou. Vďaka svojim podnikateľským úspechom si vyslúžil pomenovanie „drotársky kráľ.“
  „Stará i Nová izba“ sú od seba vzdialené necelých 130 metrov a obe nehnuteľnosti sú v súkromných rukách. Sú nemými svedkami zaujímavej a zároveň smutnej histórie rodiny Hunčíkovcov.
  Vo fotoalbume zaujme čiernobiela fotografia, na ktorej je zachytená Vrchrieka, pohľad z Lubov 1933 (K. Masnica), zdroj: Monografia Vysoká nad Kysucou. Dominantou fotografie je nesporne objekt "Novej izby."

Zdroj informácií: ADAMUSOVÁ, J. – HALLONOVÁ, K. – KENDROVÁ, K. – KONTRIK, A. – VÁLEKOVÁ, M.: Drotárstvo. Martin: Matica slovenská, 2010. ISBN 978-80-7090-998-0. Monografia Vysoká nad Kysucou.
KONTRIK, A.: Neroľnícke zamestnania v kysuckej časti Javorníkov. In: Javorníky, Veľká kniha o nemalom pohorí. Matica slovenská. Martin 2016. ISBN 978-80-8128-129-7. VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3. www.geni.com  www.vysokanadkysucou.sk.  

Sakrálna stavba ukrytá v lese...   

  V časti obce Vysoká nad Kysucou s názvom Vrchrieka sa v lesoch ukrýva malá sakrálna stavba, ktorú zasvätili Panne Márii Lurdskej. Objekt nachádzajúci sa v nadmorskej výške približne 787 metrov je známy pod názvom Kaplnka Panny Márie Lurdskej na Lazoch. Staviteľ, prípadne stavitelia objektu zostávajú dodnes neznámy. Napriek tomu môžeme približný vznik určiť vďaka II. vojenskému mapovaniu, ktoré na území Slovenska prebiehalo v rokoch 1819 – 1858.¹ To znamená, že objekt existoval už rokoch pre mapovaním, prípadne vznikol v priebehu mapovania.
  Na mapových listoch II. vojenského mapovania nájdeme objekt zakreslený tradične v podobe malého červeného kruhu s krížikom. Toto mapovanie zachytilo ešte jednu zaujímavosť. Od súčasného objektu v časti Vrchrieka viedla cesta do doliny, respektíve do obce Vysoká nad Kysucou. Vrchrieka patrila pôvodne pod obec Veľké Rovné. Až v roku 1902 bola táto časť pričlenená k obci Vysoká nad Kysucou.² Cesta sa približne v polovici kopca rozchádzala a tvorila dve samostatné trasy, ktoré následne vyúsťovali na hlavnú cestu. A práve na tejto križovatke ciest je zakreslený ďalší sakrálny objekt. Stotožniť ho zrejme môžeme s dodnes existujúcou Kaplnou Blahoslavenej Panny Márie, ktorá bola postavená v roku 1776³ a nachádza sa necelých 400 metrov od Kostola sv. Matúša.

Kaplnka, či božie muky?   

  Sakrálna stavba v časti Vrchrieka sa tradične označuje pod pojmom „kaplnka.“ V podstate sa takto uvádzajú všetky sakrálne objekty, a to nielen na Kysuciach. Pritom sa neprihliada na ich veľkosť, či využitie. Dovolím si tvrdiť, že pritom Kaplnka Panny Márie Lurdskej patrí do kategórie „božie muky.“ Na túto problematiku mi dal jasné a zrozumiteľné vysvetlenie Mgr. Drahomír Velička, PhD., ktorý je autorom viacerých skvelých publikácií o histórii regiónu Kysuce. Aký je teda rozdiel medzi kaplnkou a božími mukami? Jednoduchý ... Kaplnka je objekt, do ktorého môžeme vojsť. A tu by sme mohli nadviazať na vznik sakrálnej stavby v časti Vrchrieka. Objekt sa nachádza neďaleko osady, či skôr samoty U Ježíkov. V súčasnosti a vplyvom zalesnenia (70. roky 20. storočia) božie muky obklopuje pomerne hustý les.
  V minulosti tomu tak nebolo. Nasvedčuje tomu čierno-biela fotografia, ktorá je súčasťou informačnej tabule umiestnenej pri objekte. Na fotografii môžeme v popredí vidieť rodinu Rybičkovcov a v pozadí božie muky, ktoré sú obklopené lúkami. Fakt, že sa tu v minulosti lúky, respektíve pasienky, role nachádzali potvrdzuje i mapový klient ZGBIS. Terénne mapy jasne ukazujú, že božie muky sú obkolesené množstvom bývalých rolí. Ak by sa vrátili v čase, božie muky by na kopci Vrchrieky „svietili“ široko – ďaleko ako maják. Božie muky v týchto miestach mohli byť postavené jednotlivcom i skupinou obyvateľov. Veď kameňa bolo na Kysuciach vždy dostatok.

Prečo boli božie muky postavené?   

  Božie muky postavili buď ako miesto k modlitbe, alebo ako pripomienku na šťastné i nešťastné udalosti. „Vznikali ako pamätníky šťastných i tragických udalostí v živote dedinskej pospolitosti, rodín i jednotlivcov, akými sú morové a cholerové epidémie, uzdravenie z choroby, prežitie nehody, uctenie zomretých, uzmierenie sporov a iné. Umiestňovali sa uprostred dediny, pri rodinných domoch, na výpadových a krížnych cestách, na hraniciach chotárov a iných významných a povesťami opradených miestach.“⁴ Takúto teóriu o vzniku božích múk uvádza Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru.
  O jednej povesti, respektíve legende hovorí i text na informačnej tabuli pri objekte. Ústrednou postavou legendy je sirota Janko, ktorý v týchto miestach pásaval kravy, až kým ho jedna nepovláčila do skalách a kríkoch, následkom čoho malý pastier zomrel. A práve v týchto miestach obyvatelia postavili božie muky. Pamätníci spomínajú, že k objektu sa chodievali modliť hlavne v októbri, čo bol mesiac ruženca.⁵

„Vhodná“ obnova ...   

  Božie muky boli pravdepodobne postavené z kameňa, na ktorý bola aplikovaná vápenná omietka, strechu zrejme tvoril drevený šindeľ. Zub času objekt postupe znehodnocoval, a tak sa okolo roku 1970 pristúpilo k „obnove.“ Opravu za účasti miestnych obyvateľov zrealizoval pán Miroslav Zahatlan.⁵ Žiaľ božie muky nevhodne upravili za použitia brizolitovej omietky, okná a strechu (vtedy už plechovú) namaľovali modrou farbou.
  Ďalšia rana pre božie muky, i keď dobre mienená prišla v roku 2014. O „obnovu“ sa postarali bývalí obyvatelia Vrchrieky, konkrétne manželia Adamčíkovci, Kováčikovci, Nekorancovci, rodina Zahatlanová i pán Rybička a pán Pavlík. Okolo božích múk vybudovali oplotenie a lavičky.⁵
  V súčasnosti sa pri objekte nachádza i malý zvonček. Božie muky sú omietnuté jemnejšou omietkou, fasáda má biely nádych, oplechovanie a strecha sú natreté červenou farbou. V hlavnej nike, ktorá je prístupná cez otvárateľné krídlo malého okna nájdeme sochu Panny Márie. Šambrány, respektíve orámovanie každej niky je zvýraznené zelenou farbou. Výška objektu je približne 4 metre a štvorcový pôdorysy má pomer strán asi 1,5 x 1,5 metra.       

Zdroj informácií: ¹ https://www.pamiatky.sk/mapy-1-2-a-3-vojenskeho-mapovania ² https://www.vysokanadkysucou.sk/sk/osady/3890-miestna-cast-vrchrieka ³ https://zilina-gallery.sk/picture.php?/65831/category/4405 ⁴ https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/bozie-muky/ ⁵ Informačná tabuľa umiestnená pri objekte