Hotel a kaplnka, Biely kríž, Klokočov

  Lokalita Biely kríž sa nachádza na česko – slovenskom pohraničí pod vrchom Súľov (903 m n.m.) v obci Klokočov, časť Vrchpredmier.
  Mapy I. vojenského mapovania (18. storočie) označujú slovenskú stranu pod názvom: „Trojacska“ a mapy II. vojenského mapovanie (19. storočie) odvodzujú názov lokality od neďalekého vrchu Súľov. Nachádza sa na nich názov: „Szulov“. Dodnes tvorí žltú turistickú trasu spevnená cesta z kameňa, zachytená na vojenských mapovaniach. Táto trasa ide z Klokočova, časť Vrchpredmier.
  Prečo sa táto lokalita nazýva Biely Kríž? Údajne na pohraničí bola v minulosti osada s názvom „Karlovice“. Táto osada bola po roku 1830 premenovaná práve na „Biely Kríž“. Dôvodom premenovania oblasti mala byť vražda člena pohraničnej stráže, ktorého zavraždili pašeráci zo Slovenska, títo pašovali tabak.
  Keď strážca hranice vydýchol naposledy, pašeráci ho na mieste pochovali. Nad jeho hrobom bol neskôr vztýčený drevený kríž z čerstvo ohobľovaných smrekov. Kopce v tomto období neboli zalesnené a provizórny smrekový kríž svietil široko – ďaleko, vytváral ilúziu bieleho kríža. Po mnohé roky bol kríž obnovovaný a v súčasnosti ho nájdeme na českej strane, GPS: 49.502167, 18.540222. Zdroj informácií: https://www.beskydy.cz/content/beskydy-redakce-tipy-na-vylet-historie-soucasnost-bileho-krize.aspx.
  Iné zdroje uvádzajú, že pašerákov chytili pri čine a ten, ktorý zabíjal mal nad hrobom kríž vystavať. Na wikipédii nájdeme teóriu, že strážnik nebol zabitý. Údajne na tomto mieste zamrzol, či podľahol moru.
  Na konci 19. storočia sa začína na Bielom kríži rozvíjať turistický ruch, ku ktorému prispel nemecký horský spolok „Beskidenverein“, uvádza sa tiež „nemecký turistický spolok“. Členovia tohto spolku boli najmä úradníci a technici nemeckého pôvodu z ostravských šachiet a priemyslových závodov. Spolok vznikol v roku 1893 v Ostrave, zdroj: https://encyklopedie.ostrava.cz/home-mmo/?acc=profil_udalosti&load=1198.
  V začiatkoch stál na Bielom kríži drevený hostinec a útulňa. Tento objekt zrejme zachytávajú i mapy II. vojenského mapovania s označením W.H. Nemci tento pôvodný hostinec nazývali "Beskidenheim". V roku 1902 Nemci na Bielom kríži otvárajú "Schutzhütte Weisse Kreuz". Jednalo sa o chatu so zvonicou, zrekonštruovaný objekt s pôvodným názvom "Beskidenheim" vyhorel v roku 1927. K chate patrila i letná vila, ktorá mala názov "Josefinenheim" – „Jozefínka“. Do prevádzky bola daná v roku 1907. Dnes už neexistuje, roky sa nepoužívala a rozpadla sa.
  V roku 1924 postavil nemecký spolok na Bielom kríži dvojposchodový hotel s názvom "Weisse Kreuz" – „Biely kríž“. Hotel vyhorel v januári 1936. Avšak vďaka dobrej poistke mohol nemecký spolok pristúpiť k rekonštrukcii a znovuotvoreniu objektu. Stalo sa tak v roku 1937. Nový hotel nazvali "Berghotel". K Berghotelu nechali preniesť i zvonicu, ktorá v roku 1927 odolala požiaru.
  V roku 1932 bol na slovenskej strane postavený ďalší hotel. Budova bola postavená na mieste hájovne a dostala názov Hotel Baron. Hotel Baron dal postaviť Adolf Baron, ktorý pracoval ako vrchný čašník v Hoteli Biely kríž, neskôr Berghotel.
Výstavbu hotela mohol uskutočniť vďaka financiám svojej ženy. Anežka Baronová prišla na Biely kríž ako turistka. Tu sa spoznala so svojim nastávajúcim manželom. Anežka údajne bola zbožná žena, a tak jej Adolf nechal nad Hotelom Baron postaviť kamennú kaplnku, kde sa chodievala modliť. Baronovci sa hlásili k nemeckému národu a po II. svetovej vojne boli ich majetky znárodnené.  
  Hotel Baron po vojne prevádzkoval partizán Štefan Krištofík. Hotel sa premenoval na „Jeleň“ a neskôr na „Kysuca“. Anežka Baronová mala k tomuto miestu citové väzby. Z Bieleho kríža odišla až okolo roku 1958 do západného Nemecka za svojim synom. Jej druhý syn padol vo vojne.
  Počas II. svetovej vojny boli hotely na Bielom kríži okupované nemeckou mládežou z Hitlerjugend, zdroj: https://www.beskydy.cz/content/beskydy-redakce-tipy-na-vylet-historie-soucasnost-bileho-krize.aspx.
  To čo zostalo do dnešných dní je opustený Hotel Kysuca a kamenná kaplnka, ktorá je zasvätená sv. Cyrilovi a Metodovi. V kaplnke slúžil bohoslužbu poľský kňaz Karol Wojtyla, neskôr pápež Ján Pavol II, zdroj: https://www.mojekysuce.sk/turistika/kysuce-osady-a-chotare/biely-kriz-v-klokocove-tajomna-osada-lezi...
  Smutný a zároveň radostný je pohľad na českú stranu pohraničia, život v miestach, ktoré dýchajú históriou tu ide ďalej. Slovenská strana sa postupne mení z histórie na miesto vhodné skôr pre urbex.
  Prístup na lokalitu je možný po zelenej trase (ČR), červenej trase (vedie po hranici SR – ČR). My sme sa vybrali pešo z Klokočova, časť Vrchpredmier. Začiatok trasy: od autobusovej zastávky Klokočov, Vrchpredmier, Pavlík, vedie tu žltá turistická trasa. Celková dĺžka trasy predstavuje cca 3,3 kilometra s prevýšením 301 metrov.
  Zaujímavé historické fotografie a pohľadnice z lokality Biely Kríž nájdete na webovej stránke: https://kiejsiwbeskidach.estranky.cz/fotoalbum/bily-kriz/bilykriz/.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Prístup na lokalitu: náročný, v prípade využitia žltej turistickej trasy z obce Klokočov, časť Vrchpredmier.
GPS hotel: 49.4688248, 18.6276734.
GPS kaplnka:
49.499042, 18.545480.
GPS zvonica: 49.499808, 18.542032.
GPS Biely kríž: 49.502167, 18.540222.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.

Zvonica u Pantokov, Klokočov

  Zvonica u Pantokov (uvádza sa tiež: zvonica Klokočov - Hrubý Buk) pochádza z roku 1937. Rekonštrukcia objektu prebehla v roku 2012. Kríž pri zvonici je z roku 2013.
  Zvonica mala byť presunutá do Múzea kysuckej dediny - skanzen Vychylovka. 
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Zdroj informácií: LIŠČÁK, M. – JANÍK, M.: Prenesené Kysuce. Čadca: Kysucké múzeum, 2021. ISBN 978-80-89751-30-3. https://www.northslovakia.com/place/39bf09dd-47b9-47ec-a9c2-fb87dae5cb78?lang=sk&fbclid=IwAR1drg.
Prístup na lokalitu: nenáročný, možný i autom. K zvonici čiastočne vedie modrá turistická trasa.
GPS lokality: 49.4688248, 18.6276734.