Čadca
... prezrite si zaujímavé osady v katastrálnom území Čadce ...

  Osada Blažková patrí medzi väčšie a zároveň členité osídlenia Kysúc, ktoré zachytáva II. vojenské mapovanie z 19. storočia, a to pod názvom „Blaszkowa.“ Zhruba vo vzdialenosti jedného kilometra od súčasnej osady sa v minulosti rozprestieral majer. Majer - veľkostatok sa uvádza na mapách pod skratkou M.H. Vybudovaný bol niekde pod Chotárnym kopcom, ktorý sa nazýval podľa II. vojenského mapovania „Rakowka.“
  Majer Rakovka (Rakowka?) spomína v jednej zo svojich kníh i historik Marián Liščák. Historik uvádza, že majer sa prvýkrát spomína v roku 1749, majerníkom bol Adam Sýkora z Krásna. Na majeri sa choval dobytok. Ďalšími majerníkmi boli Šimon Bazilides (1797), ktorý choval približne 15 kráv a Efraim Joachimovič z Krásna. Ten mal majer v prenájme v roku 1815.
  V súčasnosti cez osadu vedie žltá turistická trasa, nad osadou sa napája na červenú trasu. Najlepší prístup do osady je z obce Zákopčie, časť U Holých. Osada zaujme svojou veľkosťou a krásnymi výhľadmi. Za priaznivého počasia je v diaľke vidieť rozhľadňu na Marťáckom vrchu v obci Ochodnica a osady Ochodnice, Zákopčia i Čadce.
  Pod osadou sa nachádza oplotený drevený kríž s vročením 2011. Podľa slov jedného obyvateľa osady sa pôvodný drevený kríž rozpadol, a tak ho v roku 2011 nahradili súčasným. Kniha Čadčianske pľace, ktorej autorom je Rudolf Gerát uvádza, že tento kríž slúžil ako odpytovisko, keď tadiaľto v minulosti prechádzal smútočný sprievod cez kopce až na cintorín do Čadce. Rudolf Gerát ďalej píše, že z osady pochádzali dvaja drotári; Durajovci a Murčovci.
  Priamo v osade Vás určite zaujme kamenný kríž z roku 1877. Na podstavci je uvedený nasledovný text: „Adam Jarabicza spolu z jeho manželku Annu rod. Baranec i Juro Jarabicza su fundatori tohto križa 1877.“
  Osada svojou polohou pôsobí akoby patrila do obce Zákopčie. Avšak patrí pod mesto Čadca a vytvára katastrálnu hranicu s obcami Zákopčie a Ochodnica. Nad osadou sa dodnes zachovali pôvodné polia. Nie je to nezvyčajný jav v kysuckých osadách. No tieto polia boli vybudované v teréne do poloblúka a vytvárajú dojem zaniknutého antického divadla, z ktorého môžete sledovať celú osadu. Najbližšie osady sú vzdialené takmer dva kilometre.
  Údaje o trase vedúcej do osady čerpané z mapy.cz (turistická mapa).
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých osád, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé osady v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa kysuckých osád.  

Zdroj informácií: LIŠČÁK, M.: Čadca a okolité obce v správe panstva Strečno od konca 18. storočia do polovice 19. storočia. Kysucké múzeum v Čadci, 2018. ISBN 978-80-88708-62-9. GERÁT, R.: Čadčianske pľace. Spolok priateľov Čadce. 2007. ISBN: 9788096974894.            

  Osada Lazy sa nachádza v časti mesta Čadca – Vojty. V súčasnosti osada zrejme pozostáva z dvoch častí/ samôt. Drevené informačné tabule nazývajú tieto časti/ samoty pod názvom pľace. Prvý pľac sa nazýva Lazy a druhý U Repáka. Tieto samoty/ pľace sú od seba vzdialené približne 170 metrov, pričom samota Lazy je evidentne hustejším osídlením, ktoré pod uvedeným názvom označuje i aktuálny katastrálny portál. Možno ju teda považovať za osadu, hlavnú sídelnú jednotku a časť U Repáka potom predstavuje samotu, ktorá patrí pod osadu Lazy. Nad obomi sídelnými jednotkami sa vypína Vojtov vrch s nadmorskou výškou 840 metrov.
  Vojtov vrch má v našom pomyselnom príbehu dôležitú rolu. Keď sa pozrieme na mapové listy I. vojenského mapovania z 18. storočia, vidíme iba názov „Woidia.“ Jedná sa pravdepodobne o starší názov Vojtovho vrchu.
  V 19. storočí sa situácia mení a na mapách II. vojenského mapovania nachádza evidentne viac sídelných jednotiek, pričom asi tri z nich nesú názov „do Woyta.“ Patrili tam Lazy, Podhrady a možno i Murčovci, Janščovci. Pomenovanie vrchu sa zmenilo na nám viac povedomé; „Wojtow B.“
  Predpokladajme, že práve prvotný názov vrchu mal významný vplyv na rýchlo pribúdajúce sídelné jednotky, ktoré sa nachádzali v jeho bezprostrednej blízkosti. Tretie vojenské mapovanie (19. storočie) už pomenúva konkrétnu osadu; „do Vojtov“ – dnešné Lazy.
  Na Štátnej mape z roku 1955 nachádzame na mieste osady dva názvy; „Lazy“ a „Do Repáka.“ Túto mapu si môžete pozrieť na webovej stránke; https://www.staremapy.sk/?zoom=17&lat=49.394133651480715&lng=18.792058636260535&map=SMO5. Mapy.cz časti/ samoty uvádzajú s názvom Vojty Lazy a Vojty, pričom označenie "Vojty" patrí samote U Repáka.
  Prístup do osady môže byť nenáročný (autom) i náročný (pešia turistika). Od jari do jesene sa tu za priaznivého počasia dostanete i autom. A nemusí to byť priamo terénne vozidlo, avšak problém je s parkovaním v osade.
  Pre pešiu turistiku použite žltú turistickú trasu, ktorá sa v osade Kýčera napája na zelenú a neskôr i na červenú turistickú trasu. Pešia turistika ponúkne zaujímavé výhľady i krásnu prírodu. V osade sú niektoré chalupy využívane rekreačne, niektoré sú už opustené a chátrajú.
  O význame tohto miesta a samotného vrchu Vojtov vrch svedčí i fakt, že v súčasnosti sa jedná z častí mesta Čadce volá Vojty.
  Veľmi peknou a zároveň najbližšou osadou sú Grapovci v katastri mesta Krásno nad Kysucou. Do osady Grapovci Vás dovedie modrá turistická trasa po cca 930 metroch. Osadu si môžete pozrieť tu; /osadami-kysúc/krasno-nad-kysucou.
  Údaje o trase vedúcej do osady čerpané z mapy.cz (turistická mapa).
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých osád, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé osady v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa kysuckých osád.   

  Osadu u Gabriša by dnes na mape Čadce hľadal každý zbytočne. Jej osud bol spečatený výstavbou najväčšieho sídliska v meste Čadca, ktoré poznáme pod názvom Kýčerka. Podľa dnešnej zástavby by sa pôvodná osada dala ohraničiť ulicami Okružnou, Komenského a SNP.
  Prvú zmienku o stavbách na tomto území možno nájsť pri 1. vojenskom mapovaní z roku 1783. Žiaľ nejaká z malých osád na západ od centra vtedajšej Čadce nemá názov. Názov Gabrisja nachádzame až na mape 2. vojenského mapovanie z roku 1839, pričom meno osade dalo priezvisko Gabriš.
  Hranice osady vtedy určoval Gabrišovský potok na východe, bažiny na jej severe v smere k starej hradskej na Turzovku a trati Čadca - Makov, polia s Kyzkovým potokom na západe a úhľadnými poliami na juhu, ktoré stúpali po svahu až k osade Kýčerka.
  Roku 1930 v nej stálo 23 domov pričom mala 111 stálych obyvateľov. V osade boli taktiež dve kaplnky v záhradách pri ceste. Jedna kaplnka stála na začiatku osady a vybudovaná bola z poverčivosti miestnych, nakoľko sa tradovalo, že na mieste máta.
  Deti z pľacu v tomto období navštevovali spádovo ľudovú jednotriednu školu u Hluška, (dnes Základnú umeleckú školu Jozefa Potočára) a to do štvrtej/piatej triedy. Ostatné ročníky museli absolvovať v Meštianskej škole v Čadci.
  Obdobie 2. svetovej vojny prečkala osada bez výrazných zmien. Jediný incident sa odohral počas ústupu pomocných príslušníkov nemeckej armády, pri ktorom sovietsky delostrelci nechtiac riadenou streľbou zasiahli dom Ľudovíta Kultána, z ktorého ostala len polovica. Našťastie sa incident odohral bez strát na životoch.
  V období socializmu zažila osada stavebný rozmach, drevenice ustupovali a počet domov sa rozrástol na približne 30. Osada si napriek novej výstavbe udržiaval svoj agrárny vzhľad. Na konci 60. rokov však bolo jasné, že sa bude stavať nové sídlisko a osada mala byť výrazne rozšírená radovou výstavbou domov pre zamestnancov blízkeho Okresného ústavu národného zdravia Ivana Hálka, dnes Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca. Žiaľ projekt sa nerealizoval, miesto neho bola nad osadou vyhlásená stavebná uzávera, ktorá prakticky znamenala jej koniec. Množstvo novopostavených domov ale i rozostavaných domov bolo MNV vyvlastnených a zbúraných, rovnaký osud postihol i drevenice. Obyvatelia osady boli presťahovaní do novopostavených panelákov v blízkosti ich niekdajšej osady a množstvo ich potomkov žije na tomto sídlisku dodnes.
  Asanácií sa vyhli len tri domy a to vďaka úsiliu ich majiteľov, ktorí boli ochotní písať až vtedajšiemu prezidentovi republiky Husákovi, ktorý zabezpečil ich vyňatie z demolačných plánov, nakoľko i podľa zákonov ČSSR boli porušené ich práva a MNV v Čadci výrazne pochybil vo vydávaní stavebných povolení na mieste stavby budúceho sídliska.
  Osada bola teda zbúraná a jej okolie z časti splanírované. Tri domy, ktoré ostali, pohltilo nové sídlisko. Avšak ako to už býva, búranie domov bolo veľakrát dosť povrchné, pričom išlo najmä o to odstrániť stavbu a nie jej základy a preto, dodnes keď v spodnej časti sídliska Kýčerka realizuje mesto stavebné projekty možno vo výkopových jamách zazrieť základy pôvodných domov tejto už neexistujúcej osady.
  Je veľmi smutné, že názov osady sa nezachoval aspoň v názve niektorej z nových ulíc, či aspoň názve autobusovej zastávky. V roku 2022 bola pod školou J. A. Komenského v Čadci vybudovaná skromná kaplnka, ktorá má slúžiť ako malá pamiatka na ľudí, ktorí v tejto vymazanej osade žili.
   Vo fotoalbume si môžete pozrieť pôvodnú podobu osady U Gabriša. Autorom čiernobielych záberov z Jurošáku je pán Golis Miroslav a sú vo vlastníctve Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca. Farebné fotografie zachytávajú novopostavenú spomienkovú kaplnku ako i domy, ktoré v minulosti patrili do osady avšak búranie sa vyhli a dodnes slúžia na bývanie, autor: Lukáš Michal Kubiatko .
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých osád, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé osady v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa kysuckých osád.  

  Autor textu a fotografií bez uvedenia zdroja: Lukáš Michal Kubiatko, Čadca.