Oščadnica
... prezrite si zaujímavé lokality v Oščadnici ...

  Kaštieľ Oščadnica dal postaviť gróf Valentin Ballestrem (Valentin von Ballestrem) v rokoch 1910 - 1913. Neoklasicistický, dvojpodlažný objekt slúžil ako letné poľovnícke sídlo. Na priľahlej ploche 3 hektáre vznikol lesopark, vysadená bola i topoľová alej až do Čadce. Pozemky, na ktorých gróf Valentin Ballestrem vybudoval kaštieľ s lesoparkom zakúpil jeho otec a gróf František Ballestrem (Franz) od Popperovcov. V minulosti sa v týchto miestach nachádzal majer (veľkostatok) i mlyn. Gróf Valentin Ballestrem nechal v rokoch 1914 - 1916 vybudovať i Kuneradský zámok. 
  Ballestremovci pochádzali z rodiny, ktorej korene siahajú až do 16. storočia. Ich predkovia boli pôvodom z Piemontu v Taliansku. Staviteľ Kaštieľa Oščadnica s lesoparkom bol nasledovníkom nemeckej vetvy tohto starého rodu. Narodil sa v roku 1860 v poľskom meste Vroclav. So svojou ženou mali 9 detí. Keď v roku 1910 zomrel jeho otec František, prevzal Valentin majetok a podnik do svojich rúk. Vybudoval koksovňu i elektráreň a z grófa sa stal bohatý a významný priemyselník. Kaštieľ Oščadnica vlastnil do roku 1918, zomrel v roku 1920.          
  V roku 1918 spravovala kaštieľ a priľahlý park akciová spoločnosť so sídlom vo Viedni. V období od 1938 až 1939 sa za pôsobenia ďalšieho majiteľa vybudoval dom pre kočiša s priestormi pre uschovanie kočov i maštale na chov šľachtených koní.
  V roku 1948 bol objekt znárodnený a v 1981 bola v jeho priestoroch zriadená Kysucká galéria v Oščadnici.
  V súčasnosti sú kaštieľ i lesopark národnými kultúrnymi pamiatkami, vlastníkom je Žilinský samosprávny kraj. V lesoparku môžeme obdivovať naše i cudzokrajné dreviny.
  Počas rokov 2020 – 2022 prešiel objekt obnovou. Kaštieľ je verejnosti prístupný a v jeho priestoroch naďalej sídli Kysucká galéria v Oščadnici; http://www.kysuckagaleria.sk/. V areáli sa konajú i Slávnosti sv. Huberta. 
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Zdroj informácií: TURÓCI, M.: Z Makova do Budatína. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2020. ISBN 978-80-89751-29-7. https://www.ballestrem.de/. https://www.oscadnica.sk/obec-2/pamiatky/. http://www.kysuckagaleria.sk/o-firme. https://www.youtube.com/watch?v=uDVN86cJbl4.

  Most v Tichej doline sa nachádza v obci Oščadnica – Závozy, respektíve podľa katastrálnych máp pri osade Liptákovci. Postavený bol pravdepodobne v roku 1947 Štátnymi lesmi* a zabezpečoval premostenie cez hlboké koryto potoka, ktorý sa smerom k centru obce výrazne zarezal do okolitej krajiny. Hlboké koryto potoka a výraznú priepasť vnímali i miestni obyvatelia. Nie nadarmo sa oblasť za mostom nazývala "Za hlbokým" a nárečovo "Za glmbokym." Práve z tejto „hlbokej priepasti“ pôsobí inak nenápadný most monumentálne.
  Predpokladám, že most je železobetónový a čiastočne kamenný. Potok preteká cez jeden oblúk, ktorý má dĺžku 11 metrov, výšku 3 metre a šírka pri koryte potoka predstavuje takmer 3,5 metra (približné rozmery). Celkovú výšku objektu odhadujem na cca 6 až 7 metrov (výška od koryta potoka až po vozovku). Vonkajšia časť mosta je čiastočne omietnutá a oblúk, respektíve jeho dva portály lemujú napodobeniny kvádrovania. Oblúk na vnútornej strane nesie zreteľné odtlačky dosiek, ktoré boli použité pri debnení.
  Nad súčasným mostom bol v minulosti vybudovaný drevený objekt, ktorý zabezpečoval premostenie v týchto miestach. Avšak jeho prudké stúpanie i neprirodzené umiestnenie v relatívne náročnom teréne spôsobovalo, že most prekonávali s ťažkosťami najmä kone. Ich kopytá sa nedokázali udržať hlavne na mokrej drevenej konštrukcii. *
  Pri súčasnom moste v Tichej doline bola vybudovaná studnička, z ktorej sa môžeme napiť i dnes.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.
  * informácie získané od mojich rodinných príbuzných

  Jedna z najkrajších kysuckých kaplniek sa nachádza v časti obce Oščadnica, ktorá je známa pod názvom Dedovka. Kaplnku postavili pod vrchom Dedová (916 m n. m.) miestni obyvatelia v roku 1948 v nadmorskej výške cca 823 metrov, zasvätená je Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Kaplnku poznáme tiež pod názvom; Kaplnka Zadedová – Príslop (nakoľko je situovaná za osadou Zadedová a zároveň neďaleko osady Príslop), Kaplnka Zadedovou a v oščadnickom nárečí Kaplička za Ďidovum. Obklopená je krásnou prírodou a okolitými osadami Príslop, Zadedová, Komovci, Vojtušovci a Grófovci. Objekt sa využíva sa slúženie bohoslužieb i ako zvonica.
  Vedľa kaplnky stojí biely kamenný kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom. Na podstavci sa nachádza text: „Klaniame sa ti pane Ježišu Kriste a dobrorečíme tebe lebo si skrze svoj svätý kríž svet vykúpil.“ „Ježišu buď nám milostivý.“
  Prístup ku kaplnke vedie cez spomínané osady Grófovci, Príslop, Zadedová. Od lyžiarskeho strediska v Dedovke vedie ku kaplnke žltá turistická trasa cez osadu Zadedová. Táto trasa má dĺžku cca 2,5 kilometra s prevýšením 182 metrov.
  Pri tejto kaplnke sa stretávame so zaujímavým príbehom, ktorý hovorí o istom chlapcovi, vizionárovi Floriánovi Tabačkovi z Radôstky, ktorý slúžil u oščadnického gazdu Trúchleho. V skutočnosti obyvatelia dediny túžili po kaplnke z toho dôvodu, aby sa mali kde stretávať a mohli vykonávať pobožnosti. Postavili ju z vlastných nákladov, obetovaním voľného času a prácou svojich rúk. V kaplnke postavili oltár, kde bola umiestnená socha Panny Márie, ktorú darovala pani Anna Mičáková z Čadce. Do veže vložili zvon z Višňového, za ktorý zaplatili 4000 Sk. Zvon posvätil v roku 1948 dekan Štefan Krautman pod podmienkou, že chlapec pastier Tabaček bude prepustený zo služby. Gazda, u ktorého chlapec slúžil, ho prepustil už aj z toho dôvodu, že chlapec prestal poslúchať. Kaplnku posvätil miestny kaplán Vojtech Štrbák v roku 1948, zdroj informácií: https://www.oscadnica.sk/obec/o-obci/pamiatky/.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami. 

  Kalváriu v Oščadnici postavili oščadnickí veriaci z vďačnosti za to, že počas II. svetovej vojny, kedy sa počas jedného mesiaca roku 1945 intenzívne bojovalo na Veľkej Rači, nikto z obyvateľov nepadol a obec vyviazla bez veľkých škôd.
  S výstavbou Kalvárie sa začalo v roku 1946. Najskôr to boli prípravné práce: vozenie materiálu a kopanie cestičiek. Samotná stavba sa začala realizovať na jar v roku 1947.
  Projekt Kalvárie vypracoval architekt Anton Medrický a realizáciu stavby uskutočnil murársky majster Rudolf Štens. Jednotlivé reliéfy zastavení na krížovej ceste zhotoviliv Chrámovom družstve v Pelhřimove. Autorom sochy 14. zastavenia je rodák a ľudový majster Jozef Pazdera z Oščadnice.
  Kostol obyvatelia Oščadnice vystavali v rokoch 1947 – 1948. Architekt Anton Medrickýdaroval do kostola pozlátený obraz Panny Márie s Ježišom.
  Kalvária i kostol boli vybudované výlučne z milodarov farníkov, rodákov, robotníkov a oščadnických bratov a sestier žijúcich v USA. Na každom zastavení sa v spodnej časti nachádza malá tabuľka. Táto obsahuje mená ľudí, ktorí prispeli na vybudovanie konkrétneho zastavenia krížovej cesty. Zásluhy za vybudovanie objektu sa pripisujú i duchovnému Štefanovi Krautmanovi, ktorý v tom čase pôsobil v Oščadnici a notárovi MartinoviBernátovi. Zaujímavosťou je, že počas výstavby kostola dodával dobrovoľný hasičský zbor vodu z rieky.
  Vysviacka objektu sa uskutočnila dňa 15. augusta 1948 za prítomnosti 20 000 pútnikov.
  Kalvária s kostolom určite stojí za návštevu. Cesta zastaveniami predstavuje príjemnú prechádzku. Kľukatiace sa cestičky Vás dovedú až na samotný vrchol kopca, kde stojí kostol.Tu sa Vám naskytne krásny pohľad na obec Oščadnica. Pod kostolom netreba minúť ani Boží hrob. 
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Zdroj informácií: https://www.oscadnica.sk/obec-2/pamiatky/. 

  Obnovený a udržiavaný hrob neznámeho vojaka Červenej armády sa nachádza pri osade Hanzlovci. Samotné okolie miesta posledného odpočinku vojaka pôsobí tak, akoby sa oň niekto pravidelne staral. Nájdeme tu dokonca i lavičku.
  Za súčasným náhrobným kameňom sa ukrýva pôvodný. Zhotovený je z kameňa, pričom jeho horná časť je výrazne poškodená, zbytok pokrýva mach. V strednej časti sa nachádza pravdepodobne nika – výklenok. Diery v pôvodnej obrube naznačujú, že hrobové miesto mohlo byť v minulosti oplotené.
  Zaujímavé sú sprostredkované informácie podľa ktorých, sa nejednalo o vojaka Červenej armády. Zomrelý bol síce cudzinec, avšak zrejme nebol ani vojakom. Zatúlal sa do osady Hanzlovci (i Hanzľov), kde ho prichýlili osadníci. Počas obhliadky osady nemeckými jednotkami mal byť tento "vojak Červenej armády" prezentovaný ako partizán a na mieste bol Nemcami popravený. Tieto informácie získal môj otec Peter Kvasnica priamo od staršieho osadníka, ktorý bol svedkom tejto udalosti a popraveného v osade prichýlil.