Výstavba Kostola sv. Ondreja v Krásne nad Kysucou prebiehala v rokoch 1861 – 1867. Z architektonického hľadiska sa jedná o najväčší kostol na Kysuciach postavený v neorománskom slohu. Na dĺžku meria 52 metrov a na šírku dosahuje 18 metrov.
  V jeho interiéri môžeme obdivovať hneď niekoľko zaujímavostí, pamiatok. Patrí medzi ne oltárny obraz sv. Ondreja, neskorogotická plastika Madony s dieťaťom a maľba Jozefa Hanulu.
  Súčasný kostol mal dvoch predchodcov, existenciu prvého dreveného kostola dokladá písomná zmienka z roku 1565. Avšak pravdepodobne stál už skôr. Zasvätený bol sv. Ondrejovi. Druhý, drevený kostol bol postavený v roku 1612.  
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Zdroj informácií: VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3. TURÓCI, M.: Z Makova do Budatína. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2020. ISBN 978-80-89751-29-7. Informačné tabule mesta Krásno nad Kysucou.   TURÓCI, M.: Z Makova do Budatína. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2020. ISBN 978-80-89751-29-7.

Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.389409, 18.832562.

  V rokoch 1886 – 1887 bol Jozef Hanula účastný pri konzervačných prácach v Spišskej Kapitule.
  Ďalšie štúdium začína maliar v roku 1891 v Mníchove, kam sa mu podarilo dostať na základe odporúčaní Svätozára Hurbana Vajanského, Jozefa Škultétyho a iných. Vo veku 28 rokov sa vzdeláva na súkromnej maliarskej škole Simona Hollósyho, na ktorej zotrval takmer jeden rok. Jozef Hanula zároveň čakal na prijatie do akadémie v Mníchove. Navštevoval i tunajší ateliér Jaroslava Věšína, kde sa spoznal napríklad s Pavlom Országhom Hviezdoslavom. Štvorročné štúdia absolvoval na Kráľovskej bavorskej akadémii výtvarných umení v Mníchove.
  Na Slovensku sa jeho umenie orientovalo prevažne na každodenný život obyčajných ľudí. Na maľbách zobrazoval postavy roľníkov, remeselníkov, pltníkov, žien i detí. Z jeho tvorby sú známe i podobizne Ľudovíta Štúra, Andreja Kmeťa, Jána Palárika i Jozefa Miloslava Hurbana. Za svojho života pôsobil i ako ilustrátor a pedagóg.
  V rokoch 1896 až 1941 sa Jozef Hanula zameriava na tzv.: „sakrálnu tvorbu.“ Maľovanie oltárnych obrazov a nástennú maľbu kostolov realizoval odhadom na základe 70 objednávok. V súvislosti s touto umeleckou tvorbou zavítal Jozef Hanula i na Kysuce. Zaslúžil sa vymaľovanie kostolov v Starej Bystrici, Rakovej, Krásne nad Kysucou i v obci Čierne.
  V roku 1939 mu bola udelená cena za celoživotné dielo „Štefánikova umelecká cena za výtvarné umenie.“ O tri roky neskôr bol menovaný laureátom štátnej ceny „za celoživotné dielo v oblasti výtvarného umenia maliarskeho.“
  Na sklonku života začal písať svoje pamäti, tie vyšli v Matici slovenskej v roku 1940 s názvom: „Spomienky slovenského maliara.“ Jozef Hanula zomrel v roku 1944 v Spišskej Novej Vsi, kde je i pochovaný (1).
  Informácie o Jozefovi Hanulovi som čerpal z publikácie, ktorá bola vydaná  pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia. Celý dokument je k dispozícií na: https://www.spisskanovaves.eu/fileadmin/snv/user_upload/editor/editor1/Aktuality/Edicna_cinnost/2013/Jozef_Hanula_nahlad.pdf.

Jozef Hanula na Kysuciach

  Jozef Hanula zanechal svoj umelecký talent i na Kysuciach, konkrétne prostredníctvom dvoch nástenných malieb. Tie sú zapísané v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
  Jednu nástennú maľbu môžeme obdivovať v obci Čierne v Kostole sv. Ignáca Loyoly; /kysuce-história-a-archeológia-regiónu/cierne (2). Druhú nástennú maľbu a zároveň nehnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku namaľoval Jozef Hanula v Krásne nad Kysucou.
  Vznik nástennej maľby je datovaný približne do roku 1930 (3). Iné zdroje uvádzajú, že maľba vznikla v roku 1927 (4).
  Nástenná maľba znázorňuje "Hold svätcov národa slovenského a českého Kristovi Kráľovi" (4) a nachádza sa v interiéri Kostola sv. Ondreja. Situovaná je na klenbe, ktorá sa vypína nad vstupom do presbytéria (priestor pre kňaza a hlavný oltár).
  Ústrednou postavou výtvarného umenia je na tróne sediaci Ježiš Kristus, ktorého obklopuje osem svätých. Na ľavej strane sú to: sv. Bystrík, sv. Konštantín, respektíve Cyril, sv. Metod a sv. Jozef. Na pravej strane rozpoznávame nasledovných svätých: sv. Ján Nepomucký, sv. Václav, sv. Alžbeta a sv. Anežka (4).
  Za pamiatku bola nástenná maľba vyhlásená dňa 21. 02. 1967 (3). Odhaduje sa, že pod súčasnými nátermi by sa mohli nachádzať ďalšie nástenné maľby, ktorých tvorcom bol Jozef Hanula (4). 
  Ďalšie nehnuteľné národné kultúrne pamiatky nájdete v sekcii; /nkp-na-kysuciach.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.

Zdroj informácií:
1. PRIESOLOVÁ, H. – KORMOŠOVÁ, R.: Jozef Hanula. Publikáciu pri príležitosti 150. výročia narodenia Jozefa Hanulu vydala obec Liptovské Sliače a mesto Spišská Nová Ves. ISBN 978-80-971337-0-2. Dostupné na: https://www.spisskanovaves.eu/fileadmin/snv/user_upload/editor/editor1/Aktuality/Edicna_cinnost/2013/Jozef_Hanula_nahlad.pdf.
2. Krajský pamiatkový úrad Žilina.
3. https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/?inNkp=4080.
4. VELIČKA, D.: Terra Kisucensis, Kresťanstvo na Kysuciach v priebehu storočí, Zborník prednášok z vedeckej konferencie, ročník I., 1/2008. Občianske združenie Terra Kisucensis, 2008. ISBN 978-80-969922-0-1 .