Kostol sv. Bartolomeja apoštola, Čadca

  Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci bol postavený v rokoch 1734 – 1735 v barokovom slohu. Z architektonického hľadiska predstavuje jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria (miesto pre kňaza a hlavný oltár) a vežou. V priebehu rokov 1751 a 1783 boli po ľavej a pravej strane veže dobudované dve kaplnky. Neskôr stratili na svojom význame. V roku 1778 pristavili ku kostolu vežu.¹  

  Kostol sv. Bartolomeja apoštola a priľahlý park so sochami i súsošiami sú zapísané v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
  Kostolu dominuje hlavný oltár z roku 1762 s centrálnym obrazom sv. Bartolomeja, patróna kostola. Autorom obrazu je významný umelec Jozef Božetech Klemens. Približne v rovnakom období pribudli v interiéri dva bočné oltáre. Tie daroval kostolu zemepán Juraj Erdödy, ktorý sa pričinil i o samotnú výstavbu kostola. Pôvodný hlavný oltár pochádzal ešte zo starého kostola a bol kamenný. Taktiež dvojitý drevený chór s organom bol prenesený zo starého kostola a určitý čas slúžil v novovybudovanom objekte až do roku 1800, kedy bol vybudovaný nový.
  Ak stojíme otočený čelom k hlavnému oltáru, určite našej pozornosti neunikne baroková a bohato zdobená kazateľnica so sochou Krista Spasiteľa, nachádzajúca sa na ľavej strane lode kostola.
  V minulosti sa v okolí kostola nachádzal veľký cintorín s krížom, avšak miestom posledného odpočinku mohla byť i krypta pod kostolom. Ak ste si vybrali miesto svojho posledného odpočinku práve kryptu, údajne Vás neminul poplatok vo výške 6 zlatých. Zvony z kostolnej veže boli počas I. svetovej vojny zrekvírované. Po skončení vojny sa zakúpili nové.
  Kostol sv. Bartolomeja apoštola mal nesporne svojich predchodcov. Konkrétny sakrálny objekt v Čadci sa spomína v roku 1632. V roku 1645 bol kostol i vtedajšia obec Čadca vyrabovaná. V priestoroch kostola došlo k odcudzeniu liturgických rúch i finančnej hotovosti. Ďalší opis kostola prináša i kanonická vizitácia z roku 1674. Drevený kostol s vežou bol už v tomto období zasvätený sv. Bartolomejovi. V spomínanej veži boli umiestnené dva zvony, z ktorých jeden bol prenesený do Čadce z Brodna v roku 1628.
  I ďalšie vizitácie nám prinášajú zaujímavé informácie o stave dreveného kostola. Vizitácia z roku 1700 uvádza, že kostol je drevený, jednoduchý a pomerne starý. Vizitácia z roku 1713 opisuje, že kostol osvetľovali štyri okná, mal kamenný oltár (neskôr prenesený do súčasného kostola), organ a vo veži boli tri zvony.
  V roku 1728 konštatuje ďalšia vizitácia, že drevený kostol sa nachádza v už neopraviteľnom stave. Opis farnosti z roku 1733 uvádza, že drevená strecha kostola je prehnitá a neplní svoj účel.
  Súčasný kostol začali stavať z vlastných prostriedkov samotní obyvatelia vtedajšej Čadce. V tom čase starý drevený kostol ešte stál. Preto nie je možné usudzovať, že by bol nový objekt postavený na mieste starého kostola. Uvádza sa, že neskôr bol tento objekt prevezený do obce Raková.¹  
  Kostol sv. Bartolomeja apoštola predstavuje najstarší sakrálny objekt Horných Kysúc, ktorý môžeme obdivovať i v súčasnosti. Vyobrazenia kostola sa nachádzajú na nespočetných starých pohľadniciach i fotografiách. 

  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Zdroj informácií: https://www.farnost-cadca.sk/historia-farskeho-kostola/. TURÓCI, M.: Z Makova do Budatína. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2020. ISBN 978-80-89751-29-7.  https://www.farnost-cadca.sk/historia-farskeho-kostola/https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-nkp/.  Kysucká knižnica v Čadci. Objavujeme sakrálnu tvorbu Jozefa Božetecha Klemensa. Power Point prezentácia. ¹ VELIČKA, D.: Terra Kisucensis, Kresťanstvo na Kysuciach v priebehu storočí, Zborník prednášok z vedeckej konferencie, ročník I., 1/2008. Občianske združenie Terra Kisucensis, 2008. ISBN 978-80-969922-0-1.
Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.438347, 18.791438.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2021 - 2022 - 2023.

Pamiatkové objekty pri Kostole sv. Bartolomeja apoštola, Čadca

  V areáli Kostola sv. Bartolomeja apoštola v Čadci sa nachádza viacero pamiatkových objektov, ktoré sú zapísané v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. I samotný Kostol sv. Bartolomeja apoštola a priľahlý park - areál sú nehnuteľnými národnými kultúrnymi pamiatkami.
  Pre lepšiu orientáciu vo fotoalbume i poznanie konkrétnych pamiatkových objektov som ich očísloval poradovými číslami. Tri pamiatky zastupuje stĺp s podstavcom pre umiestnenie sochy a samotná socha svätca, v tomto prípade sa jedná o pomerne známeho sv. Jána Nepomuckého.
  Pamiatka č. 1 známa tiež pod názvom "Golgota." Pozostáva z viacerých pamiatkových objektov; podstavec so sochami a kartušami, socha Panny Márie pri kríži, socha sv.Jána Evanjelistu, socha sv. Márie Magdalény. Uvedené pamiatkové objekty boli vytvorené v umeleckom slohu: ľudový barok, obdobie vzniku: koniec 18. storočia, predpoklad 1822 (?). 
  Pamiatka č. 2 pozostáva z dvoch častí, pamiatkových objektov. Stĺp s podstavcom sochy a socha sv. Jána Nepomuckého, umelecký sloh objektov: neskorý barok, obdobie vzniku:  2. polovica 18. storočia.
  Pamiatka č. 3 taktiež pozostáva z dvoch častí. Stĺp s podstavcom sochy a socha sv. Jána Nepomuckého, umelecký sloh objektov: neskorý barok, obdobie vzniku: 1772.
  Pamiatku č. 4 tvoria dve časti. Stĺp s podstavcom sochy a socha sv. Jána Nepomuckého, umelecký sloh objektov: neskorý barok, obdobie vzniku: 1773. Na podstavci sa nachádza kartuša s latinským textom.
  Pamiatka č. 5 predstavuje sochu Krista na kríži, objekt vznikol koncom 19. storočia. V spodnej časti je pravdepodobne vyobrazená Panna Mária.              
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.438463, 18.790741.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.

Židovský cintorín, Čadca

  Písomné pramene o židovskej komunite v Čadci spomínajú v roku 1791 cintorín i stavbu synagógy so 6 oknami. Jedná sa o prvú synagógu, ktorá bola v Čadci postavená v miestach dnešnej Malej ulice.
  Druhá synagóga stála na súčasnej Palárikovej ulici v roku 1864. Počas druhej svetovej vojny v roku 1944 poslúžila synagóga nemeckej armáde ako sklad pohonných hmôt. Neskôr bol objekt využitý i pre ustajnenie koní a sklad potravín, kým nedošlo v roku 1972 k jeho zbúraniu.
  Čo do dnešných dní zostalo po židovskej komunite v Čadci je židovský cintorín. Nachádza sa na ulici Ľudmily Podjavorinskej v Parku zmierenia. V skutočnosti by sme tu ťažko hľadali cintorín. Ten pripomína iba pamätník s nasledovným textom: „V minulosti bol na tomto mieste situovaný židovský cintorín. V rokoch 1942 – 1944 boli Židia z Čadce deportovaní do likvidačných táborov a ich komunita postupne zanikla.“ Autorom pamätníka je akademický sochár Jozef Mundier z Čadce.
  Židovský cintorín na ulici Ľudmily Podjavorinskej vznikol na prelome 19. a 20. storočia. Pri vstupe údajne stála i márnica s pohrebným kočom. Na cintoríne sa nachádzali v hornej časti jednoduché náhrobky z kameňa. V dolnej časti stáli veľké mramorové pomníky. Text na pomníkoch bol písaný hebrejsky, nemecky i po slovensky. Náhrobné kamene boli časom rozkradnuté a bodku za existenciou židovského cintorína dali výkopové práce základov budovy polície v roku 1988, kedy bol cintorín zavezený zeminou. Výšku navážky si môžeme predstaviť podľa náhrobného kameňa s menom Charlotte Eichenwald (viď fotoalbum). Náhrobné kamene sa nachádzajú medzi stromami bližšie k ulici Jána Kollára. Od ulice ho oddeľuje plot. V poslednom období usilujú o odhalenie zasypaných náhrobkov a obnovu cintorína dobrovoľníci. Fotografie vo albume sú z marca 2022.
   Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Zdroj informácií: LIŠČÁK, M.: Čadca a okolité obce v správe panstva Strečno od konca 18. storočia do polovice 19. storočia. Kysucké múzeum v Čadci, 2018. ISBN 978-80-88708-62-9.

Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.436318, 18.781809.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.

Kamenný kríž v osade Blažková, Čadca

  Kamenný kríž z roku 1877 sa nachádza pri vstupe do osady Blažková, ktorá patrí do katastrálneho územia mesta Čadca. Na podstavci je uvedený nasledovný text: „Adam Jarabicza spolu z jeho manželku Annu rod. Baranec i Juro Jarabicza su fundatori tohto križa 1877.“
  Objektu dominuje vyobrazenie ukrižovaného Ježiša Krista, pod jeho nohami je potom znázornená postava Panny Márie (?). 
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.389436, 18.760312.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2023.

Kamenný pomník v osade Dejovka, Čadca

  Kamenný pomník, ktorý by sme mohli skôr označiť názvom; Kamenný kríž s podstavcom sa nachádza v osade Dejovka, kataster mesta Čadca.
  Objekt pozostáva z hornej časti, kde nachádzame vyobrazenie ukrižovaného Ježiša Krista a z dolnej časti, respektíve podstavca. Podstavec obsahuje nasledovný text v poľskom jazyku: „Pomnik postawionj w roku 1915 Reichenbach Georg rodzoni wr 1834 w Mostach jego žena Anna Bog z nami.“ Z uvedeného textu na podstavci sa dozvedáme, že pomník/ kamenný kríž s podstavcom bol postavený v roku 1915 a zhotoviť ho dal Georg Reichenbach, ktorý sa narodil v „Mostoch“ (dnes Mosty u Jablunkova) v roku 1834. Jeho žena sa volala Anna. Objekt je ohradený nízkym oplotením.
  Kamenný pomník sa nachádza na česko – slovenskom pohraničí v nadmorskej výške 617 m n.m. (zelená turistická trasa). Spojitosť s menom Reichenbach nachádzame na mapách III. vojenského mapovanie z 19. storočia. Istá oblasť, osídlenie, či osada sa na mape uvádza pod názvom „Reichenbach.“
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  

Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.488984, 18.752827.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.

Reduta v časti Milošová, Megonky, Čadca

  Malá pevnosť sa nachádza v Milošovej - Megonky, časť mesta Čadca. Reduta - pevnosť tvorila súčasť pevnostného systému Jablunkovské šance, ktorý chránil Jablunkovský priesmyk.
  Jednalo sa o predsunutú, komunikačnú pevnosť Veľkých šancí. Rozmer reduty cca: 27 x 21 metrov. V jednom rohu objektu môžeme pozorovať rampu, ktorá v minulosti zrejme slúžila pre umiestnenie dela.*
  Ak Vás zaujali Jablunkovské šance, pozrite si ďalšie časti pevnostného systému, ktoré sa nachádzajú vo Svrčinovci /kysuce-história-a-archeológia-regiónu/svrcinovec i v Čiernom /kysuce-história-a-archeológia-regiónu/cierne. Prípadne si pozrite prehľadnú mapu jednotlivých častí Jablunkovských šancí, ktoré sa nachádzajú na území Kysúc. Mapa je umiestnená pod fotografiami, stačí kliknúť na žlté pole.
  Videá z roku 2022, ktoré som natočil na Veľkých šancoch, Mosty u Jablunkova (ČR) si môžete pozrieť tu: https://youtu.be/CD6F2Mp-58c, https://youtu.be/bp-gFlO7Z80
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
* Zdroj informácií: BEDNÁR, P. – KRŮL, M. – POLÁKOVÁ, Z. – VOJTEČEK, M. – BARTÍK, M.: Pevnostný systém Jablunkovského priesmyku. AVANS 2008. AÚ SAV Nitra, 2011. Vydavateľstvo: SAV Bratislava.  

Prístup na lokalitu: nenáročný. Reduta/pevnosť sa nachádza na súkromnom pozemku.
GPS lokality: 49.493349, 18.729398.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2021.

Prícestná kaplnka s krížom, Čadca

  Výstavba prícestnej Kaplnky Panny Márie nad osadou Husárikovci sa približne datuje do roku 1870. Z architektonického hľadiska sa jedná o ľudové staviteľstvo. Jej jednopriestorový pôdorys má tvar obdĺžnika. Interiéru, ktorý osvetľujú dve okná, dominuje malý oltár. Kaplnku údajne postavili robotníci, ktorí pracovali na stavbe železnice. 
  Objekt je zapísaný v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky od roku 1994, zmenami prešiel v roku 2000. Liatinový kríž, ktorý stojí pri kaplnke má na podstavci uvedený rok 1869. Na opačnej strane objektu zase nájdeme krytú studničku.
  Prícestná kaplnka stojí pri červenej turistickej trase a zároveň cyklotrase, ktorá vedie do obce Zákopčie.    
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Prístup na lokalitu: nenáročný, možný autom až k Hotelu Husárik.
GPS lokality: 49.412238, 18.774814.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.

Zvonica v osade Kýčera, Čadca

  Zvonica bola údajne postavená ešte pred I. sv. vojnou, zvon zo zvonice mal byť ukrytý v kope kamenia; počas rekvírovania v roku 1916. V roku 1918 bol uchránený zvon vrátený späť do zvonice.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Prístup na lokalitu: nenáročný po spevnenej ceste. V lete i bežným autom.
GPS lokality: 49.409437, 18.798856.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.

Kríž z roku 1908, Čadca

  Kríž z roku 1908 sa nachádza v osade Drahošanka nad mestom Čadca. Traduje sa, že v roku 1908 bola rozšírená cholera a mnoho ľudí jej podľahlo. Po ústupe cholery ľudia z vďačnosti postavili tento kríž, zdroj: https://www.drahosanka.sk/najstarsi-kriz/.
  V miestach, kde stojí kríž z roku 1908 stával v minulosti (19. storočie) jeho predchodca. Svedčia o tom mapy III. vojenského mapovania.   
  O osade Drahošanka sa dočítate viac v sekcii /osadami-kysúc/cadca.
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.
Prístup na lokalitu: nenáročný (ak sa do osady dostanete autom, pešo to bude stredne náročná trasa). Po spevnenej ceste je možný prístup i autom za priaznivého počasia (inak prístup pešo od Čadca, Podzávoz - rázcestie).
GPS lokality: 49.457159, 18.813894.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.

Kaplnka Panny Márie na Žarci, Čadca

  Kaplnka Panny Márie stojí na sídlisku Žarec v meste Čadca. V minulosti na tomto mieste sídlisko neexistovalo a lokalita sa volala; "Holý vrch." Stará fotografia zachytáva kaplnku cca v roku 1959, prirodzene bez modernej zástavby.
  Tú istú kaplnku nájdeme pravdepodobne i na mapách III. vojenského mapovania, ktoré sa na území SR realizovalo v rokoch 1857 – 1883, zdroj: http://www.pamiatky.sk/sk/page/mapy-1-2-3-vojenskeho-mapovania. Výstavba kaplnky prebiehala zrejme v 19. storočí. 
  Nezabudnite si pozrieť prehľadnú mapu kysuckých lokalít, ktorá sa nachádza na vrchu tejto stránky. Vďaka mape ľahko nájdete ďalšie zaujímavé lokality v okolí, stačí kliknúť na odkaz v modrom poli a zobrazí sa Vám spomínaná mapa s kysuckými lokalitami.  
Prístup na lokalitu: nenáročný.
GPS lokality: 49.429750, 18.789845.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.